Film Xala (1974) priekopníckeho senegalského režiséra Ousmaneho Sembeneho bol v čase svojho uvedenia do kín ocenený pre svoju pálčivú kritiku postkoloniálnej africkej spoločnosti a upevnil Sembeneho status úplne nového druhu politicky angažovaného, panafrického autorského filmového tvorcu. Film Xala, ktorého ústrednou témou je príbeh obchodníka El Hadjiho a jeho bezmocnosti, ktorá ho postihla po svadbe s mladou treťou manželkou, živo zachytáva kultúrne a politické otrasy v Senegale 70. rokov a zároveň naznačuje radikálny potenciál disentu, solidarity a kolektívnej akcie, ktorý stelesňuje El Hadjiho študentská dcéra Rama a skupina mestských „nežiadúcich“, ktorí pôsobia ako akýsi surový zbor voči záležitostiam neokoloniálnej elity.
James S. Williams vo svojej prehľadnej štúdii sleduje zložitú produkčnú históriu filmu Xala a analyzuje jeho odvážnu kombináciu politickej a domácej drámy, orálneho rozprávania, sociálneho realizmu, symbolizmu, satiry, dokumentárneho filmu, mystiky a marxistickej analýzy. Od oslnivej úvodnej sekvencie revolúcie ako performancie až po pozastavené vyvrcholenie vykúpenia prostredníctvom rituálneho pľuvania však Xala predstavuje sériu konceptuálnych a formálnych výziev, ktoré bránia jednoduchému čítaniu filmu ako alegórie.
Zdôrazňujúc často prehliadané prvky Sembeneho zložitej, experimentálnej filmovej tvorby, vrátane provokatívnych zmien nálad a poetických, dokonca podvratne erotických momentov, Williams odhaľuje Xalu ako vizionárske dielo africkej kinematografie a tretej kinematografie, ktoré rozšírilo parametre postkoloniálnej filmovej praxe a dodnes rezonuje svojou strhujúcou invenčnou silou.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)