Napriek dlhej tradícii a ich ústrednej úlohe v gramatickom písme sa slová a časti reči považujú za problematické jednotky.
Autor sa na tieto kategórie pozerá komplexne a usiluje sa o prehodnotenie klasifikácií s prihliadnutím na hovorený jazyk. Ako základ tohto úsilia je nevyhnutný vývoj základu.
Vychádzajúc z charakteristiky pojmovej ústnosti autor rozvíja obsahové charakteristiky slova z hľadiska hovoreného jazyka a usiluje sa o formálnu realizáciu obsahovej stránky. Ukazuje, že v tomto identifikačnom procese treba ignorovať mnohé z toho, čo sa spája s tradičným poňatím slova.