Wittgensteinova Viedeň v revízii

Recenzie čitateľov

Kniha „Wittgenstein a Viedeň Fin De Siecle“ je zbierkou esejí, ktoré skúmajú kultúrny a filozofický kontext Viedne v čase Wittgensteina. Hoci ponúka cenné poznatky o vplyve rôznych mysliteľov a umelcov na Wittgensteina, neposkytuje podrobnú analýzu jeho filozofie. Kniha sa považuje za cennú pre diskusie o osobnostiach, ako sú Otto Weininger a Arnold Schoenberg, hoci jej nesúrodý formát a nedostatok ucelenej orientácie môžu byť pre čitateľov náročné.

⬤ Dobrý prieskum kultúrneho kontextu Viedne a jej vplyvu na Wittgensteina.
⬤ Ponúka cenné poznatky o významných osobnostiach ako Otto Weininger a skladateľoch ako Arnold Schoenberg.
⬤ Zachytáva podstatu intelektuálneho prostredia začiatku 20. storočia.
⬤ Pridáva životopisný materiál týkajúci sa Wittgensteina.

⬤ Štruktúra knihy je nejednotná a ťažko sa v nej orientuje.
⬤ Mnohé kapitoly sú voľne prepojené a môžu postrádať ucelený tematický rozvoj.
⬤ Obmedzená analýza Wittgensteinovej vlastnej filozofie, často sa zameriava skôr na jeho vplyvy.

(na základe 2 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Wittgenstein's Vienna Revisited

Obsah knihy:

Viedeň fin de siecle kedysi Karl Kraus pamätne opísal ako "skúšobnú plochu pre zničenie sveta". V desaťročiach, ktoré viedli k svetovej vojne, ktorá viedla k rozpadu Rakúsko-Uhorska, bolo mesto zároveň operetným svetom snov, ktorý maskoval sociálne a politické problémy a napätie, ako aj centrom ďalekosiahlych objavov a inovácií v hudbe, umení, vede a filozofii, ktoré pomohli definovať modernitu. Jedným z najsilnejších kritikov ústupu do fantázie bol filozof Ludwig Wittgenstein, ktorého raná kariéra vo Viedni pomohla vytvoriť rámec diskusií o etických a estetických hodnotách v kultúre. V knihe Wittgenstein's Vienna Revisited Allan Janik rozširuje svoju prácu Wittgenstein's Vienna (spoluautor Stephen Toulmin), aby posilnil viaceré významné body týkajúce sa genézy Wittgensteinovho myslenia, povahy viedenskej kultúry a kritiky súčasnej kultúry.

Hoci je Wittgenstein ústrednou postavou tohto zväzku, Janik kladie značný dôraz aj na ďalšie vplyvné viedenské i nevídeňské osobnosti, aby rozbil niektoré pretrvávajúce stereotypy o tomto filozofovi a jeho okolitej kultúre, najmä mýty o "bezstarostnej" Viedni a Wittgensteinovi pozitivistovi. Pretrvávanie týchto mýtov podľa Janíka sčasti pramení z neschopnosti mnohých historikov odlíšiť minulosť od súčasnosti pri hodnotení intelektuálnych prúdov. Janik prehodnocuje viaceré osobnosti, ktoré sa pri hodnotení Wittgensteina prehliadajú: Otto Weininger, Kraus, Schoenberg, Nietzsche, Wagner, Ibsen, Offenbach a Georg Trakl. Janik dokazuje, že všetci títo sú absolútne nevyhnutní na pochopenie toho, o čo išlo v diskusiách o estetizme a kritike modernej kultúry.

Wittgensteinovo úsilie uznať hranice myslenia a jazyka, a teda byť spravodlivý voči vede, náboženstvu a umeniu, vysvetľuje jeho čestné miesto medzi kritickými modernistami. Tieto eseje objasňujú Wittgensteinov pohľad na našu kultúru.