Vzostup neoliberálneho feminizmu

Recenzie čitateľov

Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 21 hlasoch.

Pôvodný názov:

The Rise of Neoliberal Feminism

Obsah knihy:

Od Hillary Clintonovej po Ivanku Trumpovú a od Emmy Watsonovej až po Beyonc� - čoraz viac vysokopostavených žien sa v mainstreamových médiách bez ostychu označuje za feministky. V posledných rokoch sa feminizmus skutočne zviditeľnil a dokonca nadobudol na naliehavosti.

Catherine Rottenbergová však vo svojej analýze nedávnych feministických manifestov, ktoré sa stali bestsellermi, dobre sledovaných mamičkovských blogov a televíznych seriálov, ako napríklad Dobrá manželka, odhaľuje, že kultúrnu krajinu ovládol osobitný variant feminizmu - ktorý nazýva neoliberálny feminizmus -, ktorý nemá záujem o masové ženské hnutie ani o boj za sociálnu spravodlivosť. Tento feminizmus skôr zaviedol do ľudovej predstavivosti pojem šťastnej rovnováhy medzi prácou a rodinou, pričom rovnováhu premenil na feministický ideál. Takzvané ctižiadostivé ženy sú teraz nabádané, aby sa sústredili na pestovanie blahodarnej rovnováhy medzi svojimi povinnosťami pri výchove detí a profesionálnymi cieľmi, a tak sa vzdali kľúčových cieľov, ktoré boli historicky základom feminizmu, vrátane rovnakých práv a oslobodenia.

Rottenbergová tvrdí, že keďže neoliberalizmus všetko redukuje na trhové kalkulácie, v skutočnosti potrebuje feminizmus, aby mohol vyriešiť pálčivé otázky týkajúce sa reprodukcie a starostlivosti. Ďalej ukazuje, že ženy farebnej pleti, chudobné ženy a prisťahovalkyne najčastejšie slúžia ako nepriznané opatrovateľky, ktoré umožňujú profesionálnym ženám usilovať sa o rovnováhu, a tvrdí, že neoliberálny feminizmus legitimizuje vykorisťovanie veľkej väčšiny žien a zároveň dezarticipuje akúkoľvek štrukturálnu kritiku.

Nie je preto prekvapujúce, že tento nový feministický diskurz sa čoraz viac spája s konzervatívnymi silami. V Európe rodovú rovnosť využili Marine Le Penová a Geert Wilders na podporu rasistických, protiimigrantských programov, zatiaľ čo v Spojených štátoch sa práva žien využívajú na ospravedlnenie intervencií v krajinách s väčšinovým moslimským obyvateľstvom.

A hoci sa zdá, že kampane ako #MeToo a #TimesUp posúvajú diskusiu, vzhľadom na našu desivú neoliberálnu realitu sú tieto hnutia v súčasnosti nedostatočné. Rottenbergová preto v závere kladie naliehavé otázky o tom, ako môžeme úspešne preorientovať a obnoviť feminizmus ako hnutie za sociálnu spravodlivosť.