Vzostup a pád japonskej Ldp: Politické stranícke organizácie ako historické inštitúcie

Recenzie čitateľov

Kniha o japonskej politike je oceňovaná pre svoje dôkladné pokrytie a vedecký prístup, vďaka čomu je vhodná na akademické účely. Je však kritizovaná za hutný a suchý štýl písania, neaktuálny obsah a typografické chyby.

⬤ Vysoko informatívna a dôkladná
⬤ skvelá na pochopenie japonskej politiky, najmä LDP
⬤ dobre napísaná na akademické účely
⬤ zaujímavé teoretické diskusie
⬤ dôkladný prístup založený na prípadových štúdiách.

⬤ Super hutný a ťažko čitateľný, suchý text
⬤ zastaraný obsah
⬤ chýba zrozumiteľnosť konkrétnych tém
⬤ početné typografické chyby
⬤ nevhodné pre všeobecné kurzy komparatívnej politiky.

(na základe 8 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

The Rise and Fall of Japan's Ldp: Political Party Organizations as Historical Institutions

Obsah knihy:

Japonská Liberálnodemokratická strana (LDP), ktorá bola pri moci nepretržite od svojho vzniku v roku 1955 (s výnimkou desaťmesačnej prestávky v rokoch 1993-1994), v septembri 2009 definitívne stratila kontrolu nad národnou vládou. Napriek svojej porážke zostáva LDP najúspešnejšou politickou stranou v demokracii v období po druhej svetovej vojne.

V knihe The Rise and Fall of Japan's LDP (Vzostup a pád japonskej LDP) Ellis S. Krauss a Robert J. Pekkanen objasňujú záhadu dlhodobej dominancie LDP a jej náhlej porážky.

Jadrom ich skúmania je niekoľko otázok týkajúcich sa inštitucionálnych zmien v straníckej politike: Aké stimuly poskytujú rôzne volebné systémy? Ako sa politici prispôsobujú novým stimulom? Nakoľko štruktúra určuje správanie a koľko možností dáva politikom ovplyvňovať výsledky? Do akej miery sú zavedené politické organizácie prispôsobivé? Výsledkom volebného systému, ktorý Japonsko zaviedlo v roku 1955, je polstoročie "demokracie jednej strany".

Ako však podrobne uvádzajú Krauss a Pekkanen, rozsiahle politické reformy v roku 1994 zmenili pravidlá hlasovania a ďalšie kľúčové prvky volebného systému. LDP aj jej protivníci sa museli prispôsobiť novému systému, ktorý dával občanom dva hlasy: jeden pre stranu a druhý pre kandidáta. Pod vedením charizmatického Koizumiho Džuničiróa si LDP dokázala udržať väčšinu v japonskom parlamente, ale jeho nástupcovia stratili podporu verejnosti, pretože opozičné strany sa naučili fungovať v novom volebnom prostredí.

Na základe poznatkov historického inštitucionalizmu Krauss a Pekkanen vysvetľujú, ako fungovala japonská politika pred reformou v roku 1994 a po nej a prečo pretrvávanie straníckych inštitúcií (frakcie, PARC, koenkai) a transformovaná úloha straníckeho vedenia prispeli k úspechu LDP udržať sa pri moci pätnásť rokov po reformách, ako aj k jej konečnému pádu. V epilógu autori hodnotia vyhliadky LDP v najbližšom a strednodobom horizonte.