Vzory múdrosti v safavidskom Iráne: Filozofická škola v Isfaháne a gnostici v Šíráze

Recenzie čitateľov

Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 2 hlasoch.

Pôvodný názov:

Patterns of Wisdom in Safavid Iran: The Philosophical School of Isfahan and the Gnostic of Shiraz

Obsah knihy:

Výnimočné intelektuálne bohatstvo safavidského Iránu 17. storočia stelesňuje filozofická škola v Isfaháne, a najmä jej údajný zakladateľ Mir Damad (zomrel 1631) a jeho veľký žiak Mulla Sadra (alias Sadr al-Din Shirazi, zomrel 1636). Rovnako dôležitá pre túto školu je aj apofatická múdrosť Radžába 'Alího Tabrízího, ktorý nasledoval neskôr (zomrel 1669/70).

Napriek renomé týchto filozofov však identifikáciu „filozofickej školy Isfahánu“ navrhol až v roku 1956 slávny francúzsky iránológ Henry Corbin, ktorý si všimol jednotiaci islamský neoplatonistický charakter približne 20 mysliteľov a duchovných osobností; toto zoskupenie následne zostalo nespochybnené približne päťdesiat rokov.

V tejto veľmi originálnej práci Janis Esots skúma oprávnenosť pojmu „škola“, pričom sa ponára do zložitých filozofií týchto troch významných šiítskych osobností a robí medzi nimi porovnania. Autor dokazuje, že myšlienky mullu Sadru sú nezávislé a v skutočnosti nezlučiteľné s myšlienkami Míra Damada a Radžába Alího Tabrízího. To nielenže predstavuje nový spôsob uvažovania o tom, ako chápeme „isfahánsku školu“, ale tiež identifikuje Míra Damáda a Radžába Alího Tabrízího ako priekopníkov v ich vlastnej oblasti.