Recenzie čitateľov
Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 2 hlasoch.
Pôvodný názov:
The Emergence of Israel in Ancient Palestine: Historical and Anthropological Perspectives
Obsah knihy:
Táto štúdia, ktorá využíva kritickú metodológiu písania dejín a antropologické poznatky a etnografické údaje z moderného Blízkeho východu, má za cieľ poskytnúť nové poznatky o vzniku Izraela v starovekej Palestíne a o sociálno-politickej dynamike v Levante počas staroveku. Kniha sa začína diskusiou o otázkach historiografie a písania dejín v staroveku aj v novoveku a hodnotením výskytu moderného teologického diskurzu vo vzťahu k dejinám a písaniu dejín. V 2. kapitole sa hodnotí metodológia, ktorú biblickí bádatelia používajú na získavanie poznatkov o starovekej izraelskej spoločnosti. Pfoh tvrdí, že takéto pokusy často aplikujú sociálno-vedecké modely na biblické naratívy bez vonkajších dôkazov rekonštruovanej minulosti, čím vytvárajú virtuálnu minulú realitu, ktorú nemožno konkrétne potvrdiť. Kapitola 3 sa zaoberá archeologickými nálezmi, ktoré sa zvyčajne považujú za jasný dôkaz izraelskej štátnosti v 10. storočí pred Kr. Hlavná kritika je zameraná na archeologické interpretácie údajov, ktoré sú vedené biblickými rozprávaniami kníh Sudcov a Samuelových, čoho výsledkom je harmonická zmes starovekej literatúry a moderných antropologických modelov o formovaní štátu. Kapitola 4 pokračuje diskusiou o tom, ako by sa mali antropologické modely využívať pri písaní dejín.
Sociálno-politické koncepty, ako je náčelnícka spoločnosť alebo štátny útvar, by sa nemali vnucovať obsahu starovekých literárnych prameňov (t. j. Biblie), ale mali by sa použiť na analýzu našich primárnych prameňov (archeologických a epigrafických záznamov) s cieľom vytvoriť sociálno-historickú správu. Záverečná kapitola sa pokúša poskytnúť historické vysvetlenie týkajúce sa vzniku Izraela v starovekej Palestíne bez toho, aby sa opierala o Bibliu, ale len o archeologické, epigrafické a antropologické poznatky. Tento Izrael nie je biblický. Je to Izrael z histórie, ten, ktorý sa moderný historik usiluje obnoviť na základe štúdia starovekých epigrafických a archeologických pamiatok. Predložené argumenty spochybňujú myšlienku, že biblickí autori zaznamenávali historické udalosti tak, ako tento postup chápeme v súčasnosti, a že biblické záznamy môžeme použiť na vytvorenie kritických dejín Izraela v starovekej Palestíne. Spochybňuje tiež existenciu nespochybniteľných stôp štátnosti v archeologických záznamoch z doby železnej, ako by nás k tomu mohli viesť biblické obrazy o zjednotenej monarchii. Na základe etnografických poznatkov tak môžeme získať lepšie vedomosti o fungovaní starovekých levantských spoločností, čo nám poskytne kontext pre pochopenie vzniku historického Izraela ako významného horského patronátu so spoločensko-politickým životom trvajúcim takmer dve storočia.
Práve v neskorších obdobiach dejín starovekej Palestíny, perzskom a grécko-rímskom, nachádzame vhodný kontext, v ktorom vzniká biblický Izrael a začína sa jeho viac ako dvetisícročný literárny život.
