Origins and Growth of the Global Economy: From the Fifteenth Century Onward
Globálny trh 21. storočia vznikol s cieľom vyrábať výrobky a služby pre masovú spotrebu. Jeho cieľom je vytvoriť spotrebiteľské kultúry v krajinách, ktoré sa plne podieľajú na jeho výhodách. Je výsledkom spolupráce priemyselných krajín po druhej svetovej vojne. Seavoy sleduje vývoj globálneho trhu od jeho základov v imperiálnom obchodnom súperení v polovici 15. storočia až po súčasnosť.
Globálna ekonomika stojí na základoch imperiálneho obchodného súperenia, ktoré sa začalo, keď Kolumbus vyplával na západ do Ameriky a da Gama na východ do Indie. Potom španielsky a portugalský globálny obchod spochybnili Holanďania, Angličania a Francúzi. V 19. storočí tieto národy rýchlo expandovali do politického vákua v Afrike a inde, pretože industrializácia im - a Nemecku, Japonsku a Rusku - poskytla moc zasahovať do samozásobiteľských kultúr na celom svete. Po druhej svetovej vojne boli politickí vodcovia Spojených štátov a západnej Európy odhodlaní ukončiť imperiálne obchodné súperenie, ktoré prispelo k prvej a druhej svetovej vojne. Imperiálnu obchodnú rivalitu mala nahradiť kooperatívna obchodná politika medzi hlavnými priemyselnými krajinami. Za štítom NATO západoeurópske národy a Spojené štáty vypracovali pravidlá a inštitucionalizovali ich do Svetovej obchodnej organizácie, Medzinárodného menového fondu, Európskej únie a NAFTA, ktoré rýchlo zvýšili objem svetového obchodu. Ako zdôrazňuje Seavoy, zvyšovanie obchodu malo tri ciele: plnú zamestnanosť v priemyselných krajinách, ktorá by následne vytvorila politickú stabilitu potrebnú pre demokratické vládnutie, a produkciu hojnosti výrobkov, aby občania zúčastnených krajín mohli využívať výhody konzumnej kultúry.
Vytvorenie spotrebiteľskej kultúry si vyžadovalo rozpustenie zastaraných impérií a sústredenie výroby na výrobky určené na vývoz medzi priemyselné krajiny. Národy, ktoré sa nedokázali plne zapojiť, rýchlo zaostávali v získavaní technológií a manažérskych zručností potrebných na výrobu množstva výrobkov, ktoré by mohli vytvoriť spotrebiteľské kultúry. Globálny trh a jeho derivát, spotrebiteľská kultúra, mohli vzniknúť len počas mieru po druhej svetovej vojne. V Seavoyovej analýze má absencia svetových vojen za následok svet, v ktorom sú globálna ekonomika a mier synonymami. Ide o rozsiahlu syntézu, ktorá bude zaujímavá pre vedcov, študentov a čitateľskú verejnosť zaujímajúcu sa o hospodársky vývoj a svetové hospodárske dejiny.
