Vzkriesenie rímskej sýpky: Rímska záhrada: environmentálne dejiny a francúzska koloniálna expanzia v severnej Afrike

Recenzie čitateľov

Kniha predstavuje revizionistickú históriu environmentálneho príbehu Alžírska, ktorý bol spôsobený kolonializmom, a spochybňuje myšlienku, že nomádske praktiky viedli k dezertifikácii, a tvrdí, že to boli často koloniálne politiky, ktoré degradovali krajinu. Hoci sú autorove argumenty presvedčivé a dobre preskúmané, kniha bola kritizovaná pre svoj polemický tón, spoliehanie sa na zle vybrané vedecké zdroje a príliš zjednodušené zobrazenie historických postáv a ekologických problémov.

Autor účinne vyvracia koloniálny príbeh o alžírskej dezertifikácii, poskytuje dôkladný historický kontext a poukazuje na zneužívanie environmentálnej rétoriky v imperiálnom kontexte. Za osobitnú pozornosť stojí skúmanie koncepcií domorodého vlastníctva a vplyvu koloniálnej politiky na ekologickú degradáciu. Záver knihy je presvedčivý a ukazuje, ako tieto naratívy naďalej ovplyvňujú súčasné environmentálne politiky.

Kniha trpí polemickým tónom, ktorý môže niektorých čitateľov odradiť a znížiť jej vedeckú prísnosť. Kritici poukazujú na nedostatok vedeckej hĺbky a zle zvolené zdroje, čo vedie k príliš zjednodušenému zobrazeniu zložitých ekologických a sociálno-ekonomických problémov. Autorovi sa vyčíta, že prezentuje neobjektívny pohľad, vykresľuje kočovníkov výlučne ako obete a európskych osadníkov ako zloduchov, pričom zahmlieva historické nuansy alžírskych environmentálnych dejín.

(na základe 4 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Resurrecting the Granary of Rome: Environmental History and French Colonial Expansion in North Africa

Obsah knihy:

Príbehy o odlesňovaní a rozširovaní púští v severnej Afrike sa rozprávajú od rímskeho obdobia až po súčasnosť. Takéto príbehy o úpadku životného prostredia v Maghrebe sú dodnes rozprávané odborníkmi a sú všeobecne prijímané bez pochybností. Medzinárodné organizácie, ako napríklad Organizácia Spojených národov, sa často odvolávajú na tieto nepresné príbehy, aby ospravedlnili projekty ochrany životného prostredia a rozvoja v suchých a polosuchých oblastiach severnej Afriky a v celom Stredomorí. Najnovší výskum v oblasti ekológie suchých krajín a nové paleoekologické dôkazy však mnohé tvrdenia o odlesňovaní, nadmernom spásaní a dezertifikácii v tomto regióne nepotvrdzujú.

Priekopnícka analýza Diany K. Davisovej odhaľuje rozhodujúci vplyv francúzskych vedcov a správcov, ktorí vytvorili väčšinu údajných vedeckých základov týchto príbehov počas koloniálneho obdobia v Alžírsku, Maroku a Tunisku, a ilustruje kľúčovú úlohu environmentálnych naratívov v imperiálnej expanzii. Procesy nastolené používaním tohto rozprávania nielen systematicky znevýhodňovali väčšinu obyvateľov severnej Afriky, ale viedli aj k hlbokým zmenám v krajine, z ktorých niektoré spôsobili degradáciu pôdy, ktorá Maghreb trápi dodnes.

Vzkriesenie Rímskej sýpky odhaľuje mnohé politické, ekonomické a ideologické ciele francúzskeho koloniálneho projektu v týchto vyprahnutých krajinách a z toho vyplývajúcu definíciu dezertifikácie, ktorá je naďalej základom globálnych environmentálnych a rozvojových projektov. Tento zväzok, ktorý je prvou knihou o environmentálnych dejinách Maghrebu, prelamuje mnohé konvenčné úvahy o životnom prostredí severnej Afriky. Davisova kniha je nevyhnutným čítaním pre tých, ktorí sa zaujímajú o globálne environmentálne dejiny.