Recenzie čitateľov
Zhrnutie:Vždy viac ako jeden od Erin Manning pokračuje v skúmaní procesov v umení a skúsenosti, pričom sa zameriava na pojmy ako „bodying“ a „worlding“. V knihe sa prelína tanec, umenie, film a skúsenosti autistov, čím poskytuje jedinečný pohľad na vzťahovosť bez toho, aby upadol do abstraktnej teórie. Manningovo písanie dosahuje rovnováhu medzi výrečnosťou a komplexnosťou, pričom čitateľa upúta a zároveň mu kladie výzvy. Empatické zaobchádzanie s autizmom je výrazným prvkom, ktorý zdôrazňuje nuansy skúsenosti a etiky.
Výhody:⬤ Hlboko pútavé a zložito pretkané témy tanca, umenia a filmu
⬤ predstavuje jedinečný filozofický pohľad na vzťahovosť
⬤ silné empatické spracovanie autizmu
⬤ dobre preskúmané a bohaté na detaily
⬤ presvedčivé diskusie o rôznych umeleckých vplyvoch.
Nevýhody:⬤ Manningova próza môže byť zložitá a náročná na čítanie, pričom niektoré pasáže sú ťažko zrozumiteľné
⬤ môže si vyžadovať trpezlivosť a znalosť diskutovaných filozofických konceptov
⬤ štýl môže niektorým čitateľom prísť šialený.
(na základe 1 čitateľských recenzií)
Pôvodný názov:
Always More Than One: Individuation's Dance
Obsah knihy:
Filozofka, vizuálna umelkyňa a tanečnica Erin Manning v knihe Always More Than One skúma pojem „viac ako človek“ v kontexte pohybu, vnímania a skúsenosti. Vychádzajúc z Whiteheadovej filozofie procesu a Simondonovej teórie individuácie rozširuje koncepty pohybu a vzťahu, ktoré rozvinula vo svojej predchádzajúcej práci, smerom k pojmu „choreografické myslenie“.
Využíva tu choreografické myslenie na skúmanie spôsobu vnímania pred ustálením skúsenosti v ustálených kategóriách. Manningová to spája s pojmom „autistické vnímanie“, ktoré autisti opisujú ako uvedomovanie si vzťahového poľa pred tzv. neurotypickou tendenciou „rozkúskovať“ skúsenosť na vopred určené subjekty a objekty.
Autisti vysvetľujú, že namiesto toho, aby pri vstupe do daného prostredia okamžite rozlišovali predmety - napríklad stoličky, stoly a ľudí - od seba, vnímajú prostredie ako postupne sa formujúce. Manning tvrdí, že tento spôsob uvedomovania je základom každého vnímania.
To, čo vnímame, nikdy nie je najprv subjekt alebo objekt, ale ekológia. Z tohto uhla pohľadu navrhuje, aby sme uvažovali o ekologickej politike, kde pohyb a vzťah majú prednosť pred vopred definovanými kategóriami, ako sú neurotypické a neurodiverzitné alebo ľudské a neľudské.
Čo by znamenalo prijať ekologickú politiku kolektívnej individualizácie?
