Vzdušné sily a arabský svet, 1909-1955: Zväzok 5: Svet v kríze, 1936-1941

Recenzie čitateľov

Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 3 hlasoch.

Pôvodný názov:

Air Power and the Arab World, 1909-1955: Volume 5: World in Crisis, 1936-1941

Obsah knihy:

Tento zdanlivo idylický a očarujúci predvojnový vek leteckej dopravy v rámci britského impéria sa kruto zmenil vypuknutím druhej svetovej vojny. Ešte predtým však nemecká nacistická vláda vyvinula značné úsilie, aby presvedčila arabské národy a ich vlády - tam, kde takáto vláda existovala mimo priamej francúzskej a britskej kontroly -, že Nemecko nemá na Blízkom východe a v severnej Afrike žiadne územné ambície.

Po začatí nepriateľských akcií nacisti naďalej vyhlasovali, že spolu s Talianskom zabezpečia arabským krajinám nezávislosť, keď vyhrajú vojnu, čo bolo nepresvedčivé tvrdenie vzhľadom na nedávne správanie Talianska v Líbyi a v južnom susedstve arabského sveta, Etiópii, vtedy známej ako Habeš. Medzi hlavné ciele nacistickej a v menšej miere aj fašistickej propagandy patril egyptský kráľ Faruq a tí príslušníci egyptských ozbrojených síl, ktorí stále verili, že ich kráľ môže Egyptu priniesť skutočnú nezávislosť a dôstojnosť. Do akej miery bola táto propaganda úspešná, zostáva predmetom intenzívnej diskusie.

Od vypuknutia druhej svetovej vojny až do konca roku 1940 sa na vojnovom úsilí Spojencov podieľali len arabské letecké sily, ktoré existovali len podľa mena, a to egyptské a iracké. Po vstupe Talianska do vojny v júni 1940 sa konflikt dostal na egyptské územie a hoci egyptská vláda zostala nominálne neutrálna, Kráľovské egyptské letectvo a egyptská armáda sa priamo zapojili, hoci zväčša "za líniu".

Do pohotovosti bolo uvedené aj Kráľovské iracké letectvo, ale keďže sa nachádzalo ďaleko od zón aktívnych operácií, nebolo vtiahnuté do konfliktu. Pád Francúzska mal za následok, že francúzske mandátne územia Sýrie a Libanonu prešli pod kontrolu francúzskej vlády vo Vichy, ktorá síce bola v širšej vojne oficiálne neutrálna, ale v medzinárodných záležitostiach sa čoraz viac angažovala kolaborantsky. Inde sa zdalo, že kedysi všemocné britské impérium sa zmieta od porážky k porážke. Koncom roka 1940 tak väčšina ľudí v arabskom svete - vrátane Britmi ovládaného Egypta a Iraku - verila, že Nemecko a Taliansko vojnu vyhrajú. Tento rastúci názor sa prejavoval aj v arabských armádach vrátane REAF a RIrqAF. V Egypte by to v priebehu roka 1941 viedlo k napätiu, nespokojnosti a dokonca k dezerciám. V Iraku to vyústilo do prvej anglo-irackej vojny v máji 1941, ktorú Briti poznali aj ako povstanie Rašída Alího. Tieto udalosti budú tvoriť jadro šiesteho zväzku knihy Air Power and the Arab World.