Recenzie čitateľov
Zhrnutie:Kniha poskytuje dobre zdokumentovaný a pútavý výskum iránskej rukojemníckej krízy, jej historických súvislostí a dôsledkov zahraničnej politiky USA koncom 70. a začiatkom 80. rokov. Je oceňovaná pre svoju zrozumiteľnosť a prístupnosť, vďaka ktorej sú zložité otázky zrozumiteľné pre široké publikum. Niektorí čitatelia ju však kritizujú za nedostatočnú hĺbku v niektorých oblastiach týkajúcich sa iránskych dejín a za prílišné zameranie na politické dejiny USA.
Výhody:Dobre zdokumentované, jasne a stručne napísané, pútavé rozprávanie, informatívne o zahraničnej politike USA a jej súvislostiach. Odporúčame pre bežných čitateľov aj ako povinnú literatúru na kurzy. Účinne zjednodušuje zložité témy a obsahuje zaujímavý holistický pohľad na 70. roky 20. storočia.
Nevýhody:Kritizovaná za to, že obsahuje informačné chyby a chýba jej hĺbka v chápaní iránskej kultúry a identity. Niektorí čitatelia majú pocit, že sa príliš zameriava na dejiny USA a nedostatočne pokrýva Irán a Blízky východ.
(na základe 12 čitateľských recenzií)
Pôvodný názov:
Taken Hostage: The Iran Hostage Crisis and America's First Encounter with Radical Islam
Obsah knihy:
4. novembra 1979 iránski militanti vtrhli na veľvyslanectvo Spojených štátov v Teheráne a zajali šesťdesiatšesť Američanov. Tak sa začala iránska rukojemnícka kríza, ktorá na 444 dní zaujala americkú verejnosť a znamenala prvú konfrontáciu Ameriky so silami radikálneho islamu. Na základe stoviek nedávno odtajnených vládnych dokumentov sa historik David Farber prvýkrát podrobne zaoberá rukojemníckou krízou a skúma jej poučenie pre súčasnú americkú vojnu proti terorizmu.
Na rozdiel od iných historických prác na túto tému sa Farber vo svojom živom a svižnom rozprávaní venuje nielen každodenným okolnostiam krízy, ale ako prostriedok na jej pochopenie využíva aj udalosti, ktoré jej predchádzali. Kniha vykresľuje portrét 70. rokov 20. storočia v Spojených štátoch ako éru neúspešných očakávaní v národe sužovanom neistotou a úzkosťou. Odhaľuje americkú vládu, ktorá bola zle pripravená na pád iránskeho šacha a nebola schopná počítať s ajatolláhom Chomejním a jeho militantnými islamskými stúpencami.
Farberova správa je plná nových poznatkov o hlavných aktéroch krízy: Chomejní sa ukazuje ako bystrý stratég, ktorý sa cieľavedome usiluje o vytvorenie islamského štátu. Americkí študenti - zajatci sa javia ako menej ako organizovaní mladíci, ktorí sa pripravili len na symbolickú demonštráciu s trojdňovými zásobami potravín. Šéf spravodajstva ABC Roone Arledge, ktorý je čerstvo dosadený a túži po sledovanosti, je uvádzaný ako rozhodujúci katalyzátor pri povýšení rukojemníkov na príčinu c l bre.
V celej knihe sa objavujú desivé paralely so súčasnou krízou terorizmu. Farber dokazuje, že politici vtedy rovnako ako teraz nepochopili hĺbku hnevu, ktorý islamskí fundamentalisti prechovávali voči Spojeným štátom, a Američania odmietali hrozby teroristických skupín ako križiacke výpravy neúčinných šialencov.
Kniha Vzatí ako rukojemníci je aktuálnou a objavnou históriou prvého amerického konfliktu s terorizmom a islamským fundamentalizmom, ktorá je mrazivou pripomienkou toho, že minulosť je len prológom.
-- "Publishers Weekly".
