The relevance of industry self-regulation in the light of the principle of subsidiarity enshrined in Article 5 para 3 TEU: Part 1 - Focus on the adver
Akademická práca z roku 2015 v predmete Právo - Európske a medzinárodné právo, Duševné vlastníctvo, stupeň: 82, University of Warwick (Law School), jazyk: anglický: Cieľom dizertačnej práce je identifikovať úlohu samoregulácie priemyslu v legislatíve EÚ, jurisdikcii a politických diskusiách na pozadí zásady subsidiarity zakotvenej v čl. 5 ods.
3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ). Tento prístup si vyžaduje analýzu prepojenia samoregulačných a zákonných režimov, keďže oba systémy - autonómne, dobrovoľné ustanovenia a štátne pravidlá - spoločne vytvárajú regulačné prostredie uvalené na cieľové skupiny alebo odvetvia. Nevyhnutná je preto definícia pojmu samoregulácia, opis jej štruktúry a spôsobu pôsobenia a analýza jej výhod a nevýhod v porovnaní so zákonnou reguláciou.
Na charakteristiku a hodnotenie samoregulácie nadväzuje výklad čl.
5 ods. 3 ZEÚ vrátane určenia rozsahu jej uplatňovania.
Výsledný výklad ukazuje, aký význam sa pripisuje - alebo by sa mal pripisovať - samoregulácii vzhľadom na zásadu subsidiarity. Nasleduje stručný pohľad na význam samoregulácie, ktorý je podrobne opísaný v mnohých dokumentoch a právnych aktoch EÚ, ako sú napríklad smernice. Táto krátka "prehliadka" ukazuje, že samoregulácia je neoddeliteľnou súčasťou európskej politiky.
Osobitnou otázkou, o ktorej sa tu diskutuje, je, či sa smernice EÚ môžu implementovať do vnútroštátnej regulácie prostredníctvom samoregulácie. Európsky súdny dvor popiera možnosť transpozície smerníc EÚ týmto spôsobom a trvá na tom, že na tento účel sú potrebné formálne vnútroštátne legislatívne akty. V dizertačnej práci sa vo veľkej miere spomína samoregulácia v oblasti reklamy, aby sa problematika samoregulácie konkretizovala a sprehľadnila.
Preto sa v závere uvádza systémové porovnanie medzi Spojeným kráľovstvom a Nemeckom.