Vývoj citlivej duše: učenie a pôvod vedomia

Recenzie čitateľov

V recenziách sa zdôrazňuje, že kniha je komplexným skúmaním vedomia, spája historický prehľad s modernými teóriami a ponúka nový pohľad na subjektívnu skúsenosť. Zatiaľ čo niektorí čitatelia ocenili jej hĺbku a postrehy, iní zaznamenali problémy s fyzickým stavom knihy pri doručení.

⬤ Rozsiahlo pokrýva tému vedomia
⬤ poskytuje dôkladný historický kontext
⬤ predstavuje inovatívne myšlienky týkajúce sa vedomia ako spôsobu bytia
⬤ zaoberá sa filozofickými aj vedeckými perspektívami.

Niektoré fyzické výtlačky boli dodané v menej ako dokonalom stave, s problémami, ako je zašpinenie.

(na základe 3 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

The Evolution of the Sensitive Soul: Learning and the Origins of Consciousness

Obsah knihy:

Nová teória o pôvode vedomia, ktorá považuje učenie za hnaciu silu evolučného prechodu k základnému vedomiu.

Čo znamenal evolučný prechod od organizmov, ktoré nemali vedomie, k organizmom s vedomím - k minimálnemu subjektívnemu prežívaniu, alebo, ako to opísal Aristoteles, „citlivej duši“? Simona Ginsburgová a Eva Jablonková v tejto knihe navrhujú novú teóriu o vzniku vedomia, podľa ktorej bolo hnacou silou prechodu k základnému vedomiu učenie. Ginsburgová a Jablonkaová pomocou metodológie podobnej tej, ktorú použili vedci pri identifikácii prechodu od neživota k životu, navrhujú súbor kritérií, identifikujú marker prechodu k minimálnemu vedomiu a skúmajú ďalekosiahle biologické, psychologické a filozofické dôsledky.

Po predstavení historických, neurobiologických a filozofických základov svojej analýzy Ginsburg a Jablonka navrhujú, že evolučným znakom základného alebo minimálneho vedomia je komplexná forma asociatívneho učenia, ktorú nazývajú neobmedzené asociatívne učenie (UAL). UAL umožňuje organizmu priradiť motivačnú hodnotu novému, zloženému, nereflexnému podnetu alebo činnosti a použiť ju ako základ pre budúce učenie. Ginsburg a Jablonka tvrdia, že asociatívne učenie bolo príčinou kambrickej explózie a masívnej diverzifikácie organizmov. Ginsburg a Jablonka napokon navrhujú symbolický jazyk ako podobný typ markera evolučného prechodu k ľudskej racionalite - k Aristotelovej „racionálnej duši“.