Vývoj čínskej diplomacie v modernej ére

Pôvodný názov:

Evolution of China's Diplomacy in the Modern Era

Obsah knihy:

S rastom čínskej ekonomiky, globálneho vplyvu a interakcií s inými krajinami priťahuje jej diplomatická stratégia čoraz väčší záujem na medzinárodnej úrovni. Cieľom tejto knihy je odpovedať na tieto otázky:

Akú cestu rozvoja si Čína zvolila? Čo znamená rozvoj Číny pre svet? Aké myšlienky a teórie usmerňujú čínsku diplomaciu? Aké diplomatické politiky Čína sleduje? Ako ovplyvní vzostup Číny susedné krajiny? Odkloní sa Čína od tradičného modelu "rastúcej mocnosti, ktorá sa vždy usiluje o hegemóniu"? Budú mať rozvojové krajiny prospech z rozvoja Číny? Ako Čína definuje svoju medzinárodnú úlohu a svoju účasť na multilaterálnom riadení? Ako Čína vedie verejnú diplomaciu?

Jedným z kľúčových cieľov čínskej zahraničnej politiky je rozvíjať vzájomne výhodné obchodné dohody. Prvou a najväčšou dohodou o voľnom obchode, ktorú Čína uzavrela s inými krajinami, bola dohoda o voľnom obchode ASEAN+1 uzavretá v januári 2010, ktorá bola zároveň prvou dohodou o voľnom obchode ASEAN so zahraničnou krajinou. Obchod Číny so združením ASEAN presiahol v roku 2013 400 miliárd USD, v roku 2018 470 miliárd USD a očakáva sa, že do roku 2020 dosiahne 1 bilión USD.

Hoci táto kniha vykladá ortodoxný pohľad Číny na jej miesto vo svete, jej vzťahy s inými krajinami a diplomatickú stratégiu mierovej spolupráce a vzájomného prospechu, pripúšťa, že napriek maximálnemu úsiliu všetkých strán sa územné spory niekedy nedajú rýchlo a jednoducho vyriešiť. V takýchto prípadoch Čína zastáva pragmatický názor, že je v poriadku, ak sa niektoré problémy odložia až do ich budúceho vyriešenia, a v knihe sa pomerne podrobne skúmajú mnohé z kľúčových problémových oblastí, ako je napríklad otázka severokórejského jadrového programu, sporná čínsko-indická hranica a zvrchovanosť nad ostrovmi a teritoriálnymi vodami v Juhočínskom mori.

Pokiaľ ide o otázky pozemných a námorných hraníc, autori priznávajú, že zatiaľ čo len dve zo 14 pozemných hraníc so susednými krajinami zostávajú nevyriešené (s Indiou a Bhutánom), Čína sa doteraz nedohodla na námorných hraniciach so žiadnou z ôsmich krajín, s ktorými má spoločné námorné hranice.