Higher Education in Post-Communist States: Comparative and Sociological Perspectives
Do akej miery si univerzity v postkomunistických štátoch osvojili postupy a zvyky svojich značkových a spotrebiteľsky orientovaných ekvivalentov v anglicky hovoriacom svete? Hoci sa nepredpokladá, že univerzitné vzdelávanie v týchto štátoch nejakým mechanickým spôsobom odráža regulovaný, obchodom riadený systém, ktorý sa už dávno etabloval na miestach, ako sú USA, a ktorý sa v súčasnosti dramaticky realizuje v krajinách, ako je Veľká Británia, tento editovaný zborník identifikuje niektoré výrazné posuny v smere toho, čo by sa dalo najlepšie opísať ako "neoliberalizácia", pričom skúma jej špecifiká v miestnych situáciách, kde boli ideológie establišmentu až do začiatku 90. rokov 20.
storočia hlboko cudzie všetkým druhom komerčne orientovaných subjektov. Mnohí autori sa zaoberajú nielen prepojenými otázkami komercionalizmu, inštrumentalizmu, byrokracie a manažérstva, ktoré sú rámcované na miestnej a národnej úrovni, ale aj významom a účelom univerzít mimo ich postavenia ako efektívnych zberateľov príjmov alebo proti nim. Zborník sa konkrétne venuje Litve, Maďarsku, Azerbajdžanu, Ukrajine, Gruzínsku a Rusku a zahŕňa teoretické aj empirické štúdie o rôznych, ale vzájomne prepojených témach, vrátane marketizácie akadémie, regionálnych reakcií na globalizáciu vyjadrených v reprezentačnej rétorike konkrétnych učebných plánov, úlohy a miesta občianskeho vzdelávania, porovnávania vzdelávacích prostredí, pedagogiky kritického a etického vedomia, požiadaviek korporácií a štátu a ich vplyvu na akademickú slobodu a pozitívneho potenciálu nových komunikačných technológií.
Vo všetkých týchto prípadoch tvorí systém neoliberalizmu, resp. nerovnomerný proces neoliberalizácie, pozadie konkrétnych diskutovaných otázok.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)