Vyslanectvo u Tamerlána, 1403-1406

Recenzie čitateľov

Kniha je chválená ako „nečítaná klasika“ svetovej cestopisnej literatúry, porovnateľná s dielami Marca Pola a Lewisa a Clarka. Zatiaľ čo začiatok sa považuje za pomalý a opakujúci sa, posledné časti ponúkajú príjemnejší zážitok. Recenzentovi sa kniha nakoniec páčila natoľko, že si kúpil vlastný výtlačok.

⬤ Bohatá cestopisná literatúra
⬤ Porovnanie s renomovanými dielami
⬤ Príjemná po pomalom začiatku
⬤ Motivovala čitateľa ku kúpe vlastného výtlačku.

Pomalý a nudný začiatok; Opakujúce sa opisy hradov v Stredomorí.

(na základe 2 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Embassy to Tamerlane, 1403-1406

Obsah knihy:

V roku 1400 boli európske kniežatá v obavách z blížiaceho sa pádu Konštantínopolu a zániku Východnej ríše veľmi rozhorčené. Osmanský sultán BAzayId (inak Bajazet) už vlastnil takmer celé územie, ktoré sa neskôr stalo Tureckom v Európe.

Cisár Manuel bol stále pánom Konštantínopolu, ale za hradbami mesta vlastnil len pás územia pozdĺž severného pobrežia Marmorského mora a siahajúci až k Čiernemu moru, pás dlhý asi päťdesiat míľ, ale široký menej ako tridsať. Štyri roky predtým (v septembri 1396) tiahlo proti Turkom obrovské zložené križiacke vojsko pod vedením grófa z Nevers (bratranca francúzskeho kráľa Karola VI.) na podporu uhorského kráľa Žigmunda. Sultán Bajazid však kresťanov pri Nikopoli na dolnom Dunaji úplne rozohnal, obrovské množstvo z nich zabil, z menšieho množstva urobil zajatcov (ktorých neskôr musel draho vykúpiť) a Európa v strachu, cisár Manuel teraz zavretý v Konštantínopole, všetci čakali, čo sultán urobí ďalej.

Tureckí sultáni, minulí aj súčasní, zo svojho hlavného mesta v Bruse podnecovali na cisárskom dvore mnohé sprisahania.

Manuelovým otcom bol cisár Ján PalAEologus (1341-1391) a Manuelov starší brat Andronikus bol v mladom veku vyhlásený za zvoleného cisára. 1 Za čias BAyazIdovho otca sultána MurAd (1360 až 1389) jeho najstarší syn SAvaji uzavrel sprisahanie s Andronikom, na základe ktorého títo dvaja mladí princovia zamýšľali zosadiť svojich otcov.

Sprisahanie sa nevydarilo, SAvaji bol usmrtený, čím sa jeho mladší brat BAyazId neskôr stal sultánom, a Andronikus (v spoločnosti svojho mladého syna Jána) bol zatvorený v konštantínopolskom štátnom väzení, slávnej Anemovej veži. V dôsledku toho sa potom Manuel, jeho mladší brat, stal následníkom trónu a spolucisárom. V Konštantínopole však po dvoch rokoch došlo k zvratu v dôsledku palácového sprisahania.

Cisár Ján PalAEologus a Manuel sa ocitli v Anemasovej veži, zatiaľ čo Andronikus (s Jánom mladším) prevzal purpur. Opäť nastali kaleidoskopické zmeny; starému cisárovi a Manuelovi sa po dvoch rokoch väznenia podarilo utiecť z durance a znovu získať moc: Andronikus bol postavený mimo zákon a vyhnaný. Neskôr sa však spolu s Jánom mladším ujal vlády v Selymbrii, meste pri Marmorskom mori, niekoľko míľ západne od Konštantínopolu, a mier trval niekoľko rokov.