Vyslanci zo Svätej zeme: Sefardská diaspóra a praktizovanie panjudaizmu v osemnástom storočí

Pôvodný názov:

Emissaries from the Holy Land: The Sephardic Diaspora and the Practice of Pan-Judaism in the Eighteenth Century

Obsah knihy:

Svätá zem bola pre Židov v každom kúte sveta vždy ústredným miestom. Toto presvedčenie však bolo podrobené skúške v 18. storočí, keď židovskí predstavitelia v Palestíne a ich spojenci v Istanbule vyslali rabínskych emisárov na celosvetové misie na získavanie finančných prostriedkov. Od brehov Stredozemného mora až po prístavné mestá na pobreží Atlantického oceánu, od Karibiku až po Indiu, títo emisári žiadali o dary pre chudobných vo vlasti Izraela.

Kniha Vyslanci zo Svätej zeme skúma, ako bola táto filantropická sieť v osemnástom storočí organizovaná a ako sa budovali vzťahy dôvery a solidarity naprieč obrovskými geografickými rozdielmi. Skúma, ako emisári a ich podporovatelia chápali vzťah medzi židovskou diaspórou a Izraelskou krajinou, a ukazuje, ako medzikultúrne stretnutia a konkurenčné nároky na finančnú podporu, na ktorých sa podieľali sefardskí, aškenázski a severoafrickí emisári a komunity, prispeli k premene židovskej identity v rokoch 1720 až 1820.

Solidarita medzi Židmi a ústredné postavenie Svätej zeme v tradičnej židovskej spoločnosti sa často považujú za samozrejmosť. Lehmann spochybňuje takéto predpoklady a poskytuje kritický historický pohľad na otázku, ako sa Židia v ranom novoveku stretávali, aký mali vzťah k Jeruzalemu a krajine Izrael a ako ranomoderné obdobie zmenilo vnímanie židovskej jednoty a solidarity. Na základe pôvodného archívneho výskumu, ako aj viacerých málo známych a zriedkavo študovaných prameňov ponúka kniha Vyslanci zo Svätej zeme nový pohľad na ranonovovekú židovskú spoločnosť a kultúru a na vzťah medzi židovskou diaspórou a Palestínou v 18. storočí.