Hodnotenie:
Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 2 hlasoch.
The Emptied Christ of Philippians
Skôr než boli napísané evanjeliá, dávno predtým, než boli vyrieknuté vieroučné zásady Cirkvi, Kristovi nasledovníci vo Filipách spievali hymnus o Kristovi, ktorý „“hoci mal podobu Boha...
vyprázdnil sa, vzal na seba podobu otroka, narodil sa ako všetci ľudia."“ Tento vyprázdnený Kristus však nikdy presne nezapadal do neskorších teológií cirkvi, formovaných gréckym myslením, ktoré sa zaoberalo bytím a podstatou. V liste Filipanom Pavol zápasí, potkýnajúc sa o vlastné nešikovné slová, aby vyjadril svoju nádej, svoju eschatologickú vieru, že môže „“získať Krista a nájsť sa v ňom...
a mať účasť na jeho utrpení tým, že sa pripodobním jeho smrti, ak sa nejakým spôsobom dostanem k tomu, čo presahuje vzkriesenie z mŕtvych."“ Mohli by sme lepšie pochopiť Pavlovu zakorenenú, dokonca mystickú vieru v Ježiša Krista s pomocou menej empirického myšlienkového sveta, než ponúka naše západné dedičstvo? Mohlo by nás myslenie Mahá set makrón nad a)yá set makrón nad a)na budhizmom viesť k uvedomeniu si pravdy v kresťanskej viere, ktorá je hlbšia než čokoľvek, čo sa dá zredukovať na historické „“fakty„“, alebo dokonca na ľudský jazyk?
