Hodnotenie:
Kniha Karla Sigmunda „The Calculus of Selfishness“ (Kalkul sebectva) predstavuje kombináciu matematických a evolučných teórií týkajúcich sa spolupráce a sebectva. Prechádza od netechnického obsahu k zložitejšej matematickej analýze, pričom jej cieľom je objasniť evolučnú teóriu hier. V recenziách sa odrážajú zmiešané pocity, pričom sa zdôrazňujú problémy s matematickou zložitosťou, ale zároveň sa chváli vyučovací potenciál knihy a komplexný prehľad tejto oblasti.
Výhody:Kniha je vhodná na vyučovanie a samoštúdium, s plynulým prechodom od netechnického k matematickému obsahu. Ponúka ucelený prehľad najnovšieho výskumu v oblasti spolupráce a je chválená za jasné vysvetlenia a relevantnosť. Čitatelia oceňujú prístupný štýl písania a autorovu schopnosť efektívne komunikovať zložité myšlienky, čo z nej robí dobrý zdroj informácií pre študentov a spolupracovníkov.
Nevýhody:Kniha môže byť pre niektorých čitateľov príliš náročná na matematiku, najmä po prvých kapitolách, čo vedie k frustrácii tých, ktorí majú len mierne matematické vzdelanie. Niektorí používatelia považujú matematické časti za ťažko zrozumiteľné, čo naznačuje, že kniha nemusí byť taká prístupná, ako sa inzeruje.
(na základe 4 čitateľských recenzií)
The Calculus of Selfishness
Priekopník evolučnej teórie hier sa zaoberá sebeckosťou a spoluprácou
Ako vzniká spolupráca medzi sebeckými jedincami? Kedy sa ľudia delia o zdroje, trestajú tých, ktorých považujú za nespravodlivých, a zapájajú sa do spoločných podnikov? Tieto otázky fascinujú filozofov, biológov aj ekonómov, pretože „neviditeľná ruka“, ktorá by mala premeniť sebecké úsilie na verejný prospech, nie vždy funguje. Kniha Kalkulačka sebectva sa zaoberá spoločenskými dilemami, pri ktorých sa kooperatívne motivácie vyvracajú a vlastný záujem sa stáva sebazničujúcim. Karl Sigmund, priekopník evolučnej teórie hier, využíva jednoduché a dobre známe modely teórie hier na preskúmanie základov kolektívneho konania a účinkov reciprocity a reputácie.
Sigmund sa zameriava na niektoré z najznámejších sociálnych a ekonomických experimentov vrátane hier, ako sú väzňova dilema, dôvera, ultimátum, snehový závej a verejné blaho, a skúma podmienky vedúce ku kooperatívnym stratégiám. Jeho prístup je založený na evolučnej dynamike hier aplikovanej na deterministické a pravdepodobnostné modely ekonomických interakcií.
V knihe The Calculus of Selfishness (Kalkul sebectva), ktorá skúma základné strategické interakcie medzi jednotlivcami vedenými vlastným záujmom a chytenými do sociálnych pascí, analyzuje, do akej miery môže jeden z kľúčových aspektov ľudskej prirodzenosti - sebectvo - viesť k spolupráci.
