Pôvodný názov:
Redeeming Sin?: Social Diagnostics amid Ecological Destruction
Obsah knihy:
Môže sa kresťanský diskurz o hriechu obnoviť vo verejnej sfére, kde je zvyčajne spochybňovaný a často zosmiešňovaný? Ernst Conradie v tomto príspevku ku kresťanskej ekoteológii, ktorý vychádza z juhoafrického kontextu, tvrdí, že takéto obnovenie je skutočne možné, ak sa na reč o hriechu pozerá aspoň zvonka ako na formu sociálnej diagnostiky. Môže prispieť k multidisciplinárnej spolupráci pri riešení spoločnej potreby hĺbkovej diagnostiky toho, čo sa vo svete okolo nás pokazilo.
Vystihuje to ekologická deštrukcia, ale aj ekonomická nerovnosť a násilné konflikty. Takáto rekognoskácia je však možná len vtedy, ak sa podarí čeliť niektorým závažným prekážkam. Medzi ne patrí hodnovernosť pojmov pádu a prvotného hriechu vo svetle evolučných dejín, etológie zvierat a kognitívnych vied.
Hlboko spochybnená je najmä augustiniánska tradícia a jej dvojitý predpoklad, že bolo možné nehrešiť, ale po páde už nie je možné nehrešiť. Conradie porovnáva augustiniánske rozprávanie o tom, čo sa vo svete pokazilo, s inými kresťanskými a sekulárnymi rozprávaniami.
Obhajuje augustiniánsku pozíciu, najmä vzhľadom na to, že trvá na tom, že primárnym problémom, ktorý treba riešiť, je sociálne zlo, a nie tzv. prirodzené zlo. Vzhľadom na súčasné "zlé problémy", ktoré musíme spoločne riešiť, je naďalej nevyhnutné trvať na tom, že naším problémom nie je zraniteľnosť, ale znásilnenie, nie smrť, ale predčasné umieranie, nie meniaca sa klíma, ale antropogénna zmena klímy.
Ak je hlavnou príčinou takéhoto sociálneho zla skutočne hriech, potom kresťanské vyznanie hriechu môže ponúknuť dobrú správu pre celú zem. Hriech má totiž aj slnečnú stránku.
