The Excavations at Ismant Al-Kharab: Volume II - The Christian Monuments of Kellis: The Churches and Cemeteries
Prijímanie kresťanstva egyptským obyvateľstvom bolo koncom tretieho storočia v plnom prúde, ale dôkazy o jeho prítomnosti v archeologických nálezoch z údolia Nílu sú skromné. Čiastočne je to spôsobené stratou starovekých sídlisk pod modernou kultiváciou. Pre porovnanie, Ismant al-Kharab, staroveký Kellis v oáze Dakhleh, bol opustený koncom štvrtého storočia a mnohé z jeho štruktúr sa zachovali neporušené. Obyvatelia po sebe navyše zanechali množstvo artefaktov a dokumentácie. Koncom tretieho storočia niektorí z nich konvertovali na kresťanstvo a začiatkom štvrtého storočia boli postavené tri kostoly, ktoré mali slúžiť ich rastúcemu počtu. Kostoly poskytujú jedinečný pohľad na tri cirkevné komplexy, ktoré slúžili jednej dedine. Veľký východný kostol je navyše najstarším doteraz známym zachovaným príkladom účelovej baziliky v Egypte. Umožňuje lepšie pochopiť vývoj egyptskej cirkevnej architektúry a vynútil si prehodnotenie datovania niektorých prvkov, ktoré sa predtým pripisovali piatemu storočiu.
Obec zriadila tri pohrebiská: Kellis 2 s odhadovaným počtom 3 500 - 4 000 hrobov, pohrebný kostol a s ním spojený cintorín a znovu použité monumentálne mauzóleum. Kresťanské cintoríny sú známe v celej severnej Afrike, Európe a Británii, ale v Egypte je len málo z nich publikovaných len povrchne. V Kellise bolo vykopaných vyše 800 hrobov; najstaršie pohreby pochádzajú z konca tretieho storočia, čo potvrdzuje dôkazy o skorej konverzii niektorých obyvateľov dediny a jej následnom rýchlom rozšírení.
Tento zväzok poskytuje prvú podrobnú publikáciu o kostoloch a kresťanských pohrebiskách. Obsahuje diskusiu o šírení kresťanstva v južnej oáze Egypta, pričom sa opiera o údaje z bohatej textovej dokumentácie z lokality. Podrobne je predstavená materiálna kultúra, najmä rozsiahla zbierka keramiky, skla a mincí.