Impersonating Animals: Rhetoric, Ecofeminism, and Animal Rights Law
V roku 2011 Americká asociácia pre rozvoj vedy vyhlásila, že delfíny a kosatky by sa mali právne považovať za osoby, čo je jedným zo znakov rastúceho záujmu o morálku interakcií medzi ľuďmi a zvieratami. Viaceré právnické fakulty v súčasnosti ponúkajú kurzy zvieracieho práva a majú kliniky zvieracieho práva, ktoré umiestňujú svojich študentov do čoraz väčšieho počtu organizácií na ochranu práv zvierat a welfare zvierat.
Je však právna subjektivita najlepším prostriedkom na dosiahnutie úplného medzidruhového oslobodenia? S cieľom odpovedať na túto otázku sa v knihe Impersonating Animals hodnotí rétorika aktivistov za práva zvierat Stevena Wisea a Garyho Francioneho, ako aj paradigma jurisprudencie Zeme. Autor S. Marek Muller, ktorý využíva kritický ekofeministický postoj citlivý na prelínanie myšlienok o rase, pohlaví, triede, sexualite, schopnostiach a druhoch, zasadzuje rétoriku práv zvierat do kontextu diskurzov, v ktorých sa niektorí ľudia považujú za viac zvierat ako iní a niektoré zvieratá za viac ľudí ako iné.
Pri spájaní rétoriky a štúdií o zvieratách ukazuje, že to, ako komunikujeme o neľudských bytostiach, nevyhnutne ovplyvňuje vzťahy naprieč hranicami druhov a medzi ľuďmi. Táto kniha tiež poukazuje na to, ako môžu a mali by vedci a aktivisti z oblasti štúdia zvierat využívať ideologickú rétorickú kritiku na skúmanie dôsledkov svojich taktík a stratégií, pričom zdôrazňuje kritickú vegánsku rétoriku ako najlepší prostriedok na dosiahnutie oslobodenia pre ľudské aj neľudské zvieratá.