Vtedy a teraz: Príbeh Egypta

Recenzie čitateľov

Kniha profesora Husajna Šabku „Vtedajší a súčasný príbeh Egypta“ poskytuje podrobný pohľad na kultúrne dejiny Egypta a sleduje vplyv zahraničných invázií na súčasnú egyptskú spoločnosť a politiku. Kniha pokrýva široký úsek dejín a zaoberá sa zložitými témami, ako je národná identita, dôsledky kolonializmu a úlohy kľúčových osobností, ako je Násir, pričom ponúka kritický pohľad na nedávny politický vývoj.

Kniha je dobre prepracovaná a čerpá z arabských zdrojov, čím poskytuje hlboký pohľad na kultúrne a politické premeny Egypta v priebehu 5 000 rokov. Vyzýva čitateľov podnetnými myšlienkami o identitách a geopolitickej dynamike na Blízkom východe. Rozprávanie profesora Šabku o významných historických udalostiach, ako napríklad o ofenzíve na Suezský prieplav v roku 1973, je presvedčivé a podrobné.

Rozsiahly rozsah knihy znamená, že niektoré témy sú opísané len stručne, čo môže u čitateľov vyvolať túžbu po podrobnejších informáciách o niektorých otázkach, napríklad o angažovanosti USA a vplyve zahraničnej pomoci na egyptskú armádu. Niektorí čitatelia môžu tiež považovať autorov pohľad na budúcnosť Egypta za príliš pesimistický.

(na základe 2 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Then and Now: Egypt's Story

Obsah knihy:

Vzostupy a pády civilizácií sú v dejinách známe už od čias, keď ešte neboli zaznamenané. Je to normálny proces. Aký je teda osobitný význam úpadku Egypta z bohatej, organizovanej a sofistikovanej spoločnosti do chaotického prostredia, ktoré vládne dnes? Možno to súvisí s povahou zívajúcej priepasti, ktorá existuje medzi tou vyspelosťou, ktorá pretrvala viac ako štyritisíc rokov a vyslúžila Egyptu titul om el donya, matka sveta, ako ju Egypťania nazývajú, a sociálnou a kultúrnou degradáciou za posledných dvetisíc rokov, odkedy zo scény odišla posledná faraónka Kleopatra.

Faraóni ako živí bohovia boli opornými bodmi, okolo ktorých sa točili všetky spoločenské inštitúcie, vytvárali stabilitu, prosperitu a bezpečnosť po štyri tisícročia. Smrť posledného faraóna preto nebola len udalosťou, ktorá signalizovala stratu nezávislosti a presun moci do Ríma. Signalizovala zrútenie základov spoločnosti a začiatok strmého pádu do chaosu.

Počas nasledujúcich dvoch tisícročí séria cudzích okupácií a despotických vládcov podkopala národnú identitu Egypta, vyviezla jeho bohatstvo do vzdialených mocenských centier, importovala nový jazyk a kultúru a vytvorila spoločenské hodnoty, ktoré sú v rozpore so samotným pojmom modernity. Pochopenie tohto vývoja poskytuje jednu z možných ciest, ako sa vyrovnať so sociálnym a kultúrnym úpadkom a jeho dôsledkami v Egypte. To môže tiež umožniť nahliadnuť do dnešného vývoja nielen v Egypte, ale aj na širšom Blízkom východe, ktorý ho obklopuje.