Hodnotenie:
Kniha je hlbokým skúmaním interakcií medzi ľuďmi a ich jedlom, pričom sa zaoberá psychologickým, kultúrnym a historickým rozmerom stravovania. Predstavuje teóriu jedla, ktorá spája rôzne aspekty ľudskej skúsenosti, od spomienok na detstvo až po výber stravy. Hoci je kniha chválená pre svoju prístupnosť, informatívny obsah a zábavný štýl, niektorí čitatelia majú pocit, že jej občas chýba ucelená veľká teória o človeku a jedle.
Výhody:⬤ Dobre napísaná a informatívna
⬤ zasvätená do antropológie stravovania a kuchyne
⬤ prístupná čitateľom
⬤ provokuje k zamysleniu nad osobnými stravovacími návykmi a kultúrnymi vplyvmi
⬤ dobre spracovaná s rozsiahlou dokumentáciou
⬤ zábavná a príjemná na čítanie.
⬤ Niektoré postrehy môžu byť nepresvedčivé alebo sa odchyľujú od hlavných záujmov
⬤ chýba silná, zastrešujúca teória správania sa v oblasti stravovania
⬤ občas môže byť technická, čo môže byť pre niektorých čitateľov výzvou.
(na základe 8 čitateľských recenzií)
Omnivorous Mind: Our Evolving Relationship with Food
John S. Allen v tejto chuťovej prehliadke ľudskej histórie dokazuje, že každodenné stravovanie ponúka hlboký pohľad na biologické a kultúrne dedičstvo človeka.
My ľudia jeme širokú škálu rastlín a živočíchov, ale na rozdiel od iných všežravcov jeme rovnako mysľou ako žalúdkom. Tento premyslený vzťah k jedlu je súčasťou toho, čo z nás robí jedinečný druh a robí kulinárske kultúry rozmanitými. Ani naši najbližší príbuzní primáti neuvažujú o jedle tak ako Homo sapiens. Sme superžravci, ktorých chuťové bunky odrážajú prirodzenú históriu nášho druhu.
Na základe prác historikov a šéfkuchárov, antropológov a neurológov sa Allen venuje stravovaniu našich najstarších predkov, skúma úlohu varenia v našom vyvíjajúcom sa mozgu a prechádza k záujmom súčasných gurmánov. Kniha The Omnivorous Mind (Všežravá myseľ) prináša poznatky o nechuti k jedlu a chuti naň, o našej nutkavej potrebe označovať potraviny ako dobré alebo zlé, o odchýlkach v stravovaní od "zdravých" potravinových pyramíd a o medzikultúrnych postojoch k jedlu (pričom príkladom honby za gastronomickým pôžitkom sú Francúzi, bien s r).
Aby vysvetlil napríklad celosvetovú popularitu chrumkavých potravín, Allen sa najprv zamyslí nad stravovacími návykmi našich príbuzných, ktorí sa živia hmyzom. Naznačuje tiež, že zvuk chrumkavého jedla môže odvrátiť nudu pri stravovaní tým, že spestrí zmyslový zážitok. Alebo možno vyprážané jedlá, o ktorých si myslíme, že sú pre nás zlé, vnášajú do jedla rozruch nedovoleného potešenia. Allen ukazuje, že pri jedle neexistuje jediný spôsob, ako vysvetliť chuť.