Pre Hegela je beh dejín skutočným procesom sebarealizácie rozumu alebo ducha.
Pokus v jeho veľkých prednáškach o svetových dejinách dokázať rozmanitosť zdanlivo ľubovoľných historických udalostí a procesov ako výraz skutočne teleologického pôsobenia rozumu v skutočnosti tvorí nevyhnutný protipól Hegelovej teoreticky dobre zdôvodnenej axiómy, že vo filozofii ide o realizáciu toho, čo je v skutočnosti.