Recenzie čitateľov
Zhrnutie:Kniha Martina Prechtela Vôňa dažďa na prachu je oceňovaná za hlboký pohľad na smútok a jeho transformačný potenciál. V knihe sa hovorí o dôležitosti plného prežívania smútku ako o akte potvrdzujúcom život, ktorý nás hlboko spája s našou ľudskosťou a svetom. Recenzenti vyzdvihujú jej poetický štýl a múdrosť, ale poukazujú aj na to, že písanie môže byť spletité a náročné na pochopenie. Celkovo je kniha vnímaná ako krásna rozprava o smútku a zároveň zdroj cenných životných lekcií.
Výhody:⬤ Hlboký a hlboký pohľad na smútok
⬤ poetické a krásne písanie
⬤ nabáda k zdravému vzťahu k smútku
⬤ transformuje a poučuje
⬤ poskytuje širší pohľad na stratu
⬤ nabáda k oceneniu života
⬤ emocionálne rezonuje
⬤ mnohým zmenila život a uzdravila ho.
Nevýhody:⬤ Štýl písania môže byť nesúrodý a ťažko sledovateľný
⬤ niektoré časti môžu pôsobiť ako výplň
⬤ kultúrne odkazy nemusia rezonovať so všetkými čitateľmi
⬤ komplexnosť myšlienok môže byť ohromujúca
⬤ osobnosť autora a próza môžu odvádzať pozornosť od obsahu.
(na základe 83 čitateľských recenzií)
Pôvodný názov:
The Smell of Rain on Dust: Grief and Praise
Obsah knihy:
Autorka Mart n Prechtel, vyškolená v šamanskej tradícii Mayov Tzutujil, inšpiruje k nádeji, úteche a odvahe prežiť naše straty a delí sa s nami o hlboké poznatky o vzťahu medzi smútkom a chválou v našej kultúre - o tom, že neschopnosť mnohých z nás správne smútiť a plakať za mŕtvymi je hlboko spojená s neschopnosťou chváliť živých. V modernej spoločnosti je smútok niečo, čo zvyčajne prežívame v súkromí, osamote a bez podpory spoločenstva. A predsa, ako hovorí Prechtel, "smútok vyjadrený nahlas za niekým, koho sme stratili, alebo za krajinou či domovom, ktorý sme stratili, je sám o sebe tou najväčšou chválou, akú by sme im mohli dať. Smútok je chválou, pretože je to prirodzený spôsob, akým si láska uctieva to, čo jej chýba.".
Prechtel vysvetľuje, že nevyjadrený smútok, ktorý je v dnešnej spoločnosti rozšírený, je príčinou mnohých sociálnych, kultúrnych a individuálnych neduhov, ktoré v súčasnosti prežívame. Podľa Prechtela "keď máte dve storočia ľudí, ktorí riadne nezatrpkli nad vecami, ktoré stratili, smútok sa prejavuje ako duchovia, ktorí obývajú ich vnúčatá". Tieto "duchovia" sa podľa neho môžu prejaviť aj ako choroba v podobe nádorov, ktoré Mayovia označujú ako "stuhnuté slzy", alebo v podobe problémov so správaním a depresie. Ďalej ukazuje, ako sa táto kolektívna, nevyjadrená energia prejavuje ako dlhodobý smútok našich predkov, a prácu, ktorú možno vykonať na oslobodenie tejto energie, aby sme sa mohli vyliečiť z traumy straty, vojny a utrpenia.
V základe možno túto "malú knihu", ako ju autor nazýva, vnímať ako spoločníka povzbudenia, trochu dodatočného svetla pre tie hlboké a ušľachtilé časti v každom z nás.
