Významný filozof, antropológ a sociológ Max Scheler (1874 - 1928), známy svojou "Filozofickou antropológiou", sa v tomto diele venuje problémom etiky a filozofie náboženstva, pričom sa snaží "pozdvihnúť svoj duchovný pohľad nad prúdy a hmly tejto doby do čistejšej atmosféry a nasmerovať ho na to, čím je človek človekom, teda čím sa podieľa na večnom.
Milosť spočinúť v úžase a radosti z večného a vnímať zvyšok života len ako spletitú cestu k tomuto vysokému cieľu je daná len málokomu. Autor tu chce začať s menšou úlohou, aby ukázal, ako možno splniť požiadavku tejto hodiny z prameňov ducha v človeku, v ktorých sa spája božské a čisto ľudské, aby sa "Vita nuova" stala opäť možnou pre tých, ktorí od tejto doby najhlbšie trpeli a trpia." (Predslov) Týmto dielom Scheler inicioval hnutie duchovno-náboženskej obnovy v katolíckej tradícii počas Výmarskej republiky.
Reprint pôvodného vydania z roku 1921.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)