Recenzie čitateľov
Zhrnutie:Kniha Call Me Phaedra od Lise Pearlmanovej je presvedčivým životopisom Fay Stenderovej, radikálnej obhajkyne v trestných veciach, ktorá zastupovala také významné osobnosti ako Huey Newton a George Jackson. Kniha sa zaoberá prínosom Stenderovej k väzenskej reforme, jej bojmi ako právničky v búrlivom období a zložitými vzťahmi s klientmi a ich rodinami. Predstavuje dojímavý príbeh, v ktorom sa prelínajú Stenderovej osobné a profesionálne boje, ktoré vyvrcholili jej tragickým osudom.
Výhody:Životopis je dobre napísaný a pútavý, poskytuje podrobný a poučný opis Stenderovej života a historických súvislostí, ktoré sprevádzali jej prácu. Ponúka pohľad na výzvy, ktorým čelila žena v právnickej profesii v 70. rokoch 20. storočia, a osvetľuje významné spoločenské hnutia tej doby. Čitatelia zistili, že kniha je pútavá a inšpiratívna, pričom Pearlmanovo zručné rozprávanie zachytáva zložitosť doby.
Nevýhody:Zaznamenali niektoré drobné nepresnosti a preklepy, ako napríklad nesprávne písanie mien a vynechanie niektorých podrobností o ďalších zúčastnených osobách. Niekoľko recenzentov navrhlo, že viac pohľadov zo strany Stenderovej rodiny by mohlo príbehu dodať hĺbku. Okrem toho sa objavili pripomienky k Stenderovej naivite, pokiaľ ide o riziká, ktorým čelila, čo naznačuje nedostatočné preskúmanie tohto aspektu.
(na základe 6 čitateľských recenzií)
Pôvodný názov:
Call Me Phaedra: The Life and Times of Movement Lawyer Fay Stender
Obsah knihy:
Kto bola Fay Abrahams Stenderová? Veľká osobnosť medzi právnikmi hnutia od éry McCarthyho až po 70. roky 20. storočia, ktorá chcela prinútiť spoločnosť k zmene. Priatelia by si ju mohli ľahko predstaviť ako hrdinku veľkej opery. Ako zázračné dieťa opustila koncertný klavír, aby sa stala horlivou advokátkou najviac opovrhovaných a očierňovaných obžalovaných z trestných činov v spoločnosti: od prípadu Rosenbergovej špionáže počas studenej vojny cez militantných černošských klientov, vodcu strany Čierni panteri Hueyho Newtona a revolučného väzňa Georgea Jacksona, až po väzňov v „Dachau“ s maximálnou ostrahou. Stenderová dosiahla úžasné právne úspechy v oblasti obhajoby v trestných veciach a reformy väzenstva predtým, ako sa nakoniec s podobným zápalom zamerala na práva feministiek a lesbičiek.
V máji 1979 do jej domu vtrhol bývalý väzeň a zastrelil ju v štýle popravy po tom, ako ju prinútil napísať list, v ktorom uviedla, že zradila Georgea Jacksona. Sotva prežila. Upútaná na invalidný vozík a pod 24-hodinovou policajnou ochranou sa potom stala hlavnou svedkyňou v trestnom stíhaní svojho útočníka. Fay čakala na súdny proces v tajnom úkryte v San Franciscu a niekoľkým priateľom, ktorým dovolila, aby ju tam navštívili, povedala, aby ma „volali Fedra“, tragická hrdinka z gréckej mytológie. Krátko po súdnom procese spáchala rovnako ako Fedra samovraždu.
Na pozadí štrajkov, protestných pochodov, nepokojov, policajnej brutality, atentátov, procesov s trestom smrti a tvrdých rozkolov medzi ľavičiarmi je táto kniha pútavým životopisom. Má však aj širší cieľ - poskytnúť prehľad o búrlivom období, v ktorom Fay Stenderová pôsobila pod drobnohľadom FBI a štátnych úradníkov. Prežívame nielen Stenderovej príbeh, ale aj príbeh malej skupiny angažovaných aktivistov z Bay Area, ktorí zohrali pozoruhodnú úlohu počas McCarthyho éry, hnutia za občianske práva (vrátane Mississippi Freedom Summer), hnutia za slobodu slova, protestov proti vietnamskej vojne a vzostupu Black Power.
Okrem revolucionárov Hueyho Newtona a Georgea Jacksona sa Fayov život prelínal s: Jessicou Mitfordovou (ktorá Faya nazvala svojím „nepriateľom“), Bobom Treuhaftom, Charlesom Garrym, Bobom Richterom, Stanleym Moorom, Tomom Haydenom, Jane Fondovou, Stokely Carmichaelom, Cesarom Chavezom, Mariom Saviom, Georgeom Crockettom, Joan Baezovou, Willie Brown, Ron Dellums, Jerry Rubin, Max Scherr, Jean Genet, Elsa Knight Thompson, Kay Boyle, Bobby Seale, David Hilliard, Angela Davis, Eldridge a Kathleen Cleaver a Mike Tigar a ďalší.
Na jeseň roku 1970 sa o Stenderovi písalo v medzinárodnej tlači ako o najvyhľadávanejšom právnikovi hnutia v Amerike. Práve dosiahla veľkolepé úspechy proti všetkým predpokladom pre dvoch čiernych revolučných klientov. Kniha opisuje aj to, že Stenderová nakoniec nedokázala prekonať triedne a rasové rozdiely, aby sa vec jej klientov stala jej vlastnou, a ako podobne ako v gréckej tragédii viedla pýcha k jej pádu. Fayin tragický koniec poslúžil ako triezve poučenie pre jej priateľov z hnutia o osobnom riziku, ktoré mnohí z nich podstúpili. Pre mnohých jej smrť symbolizovala koniec jednej éry.
