Hodnotenie:
Kniha ponúka hĺbkovú analýzu stratégií Eduarda III. počas storočnej vojny a spochybňuje zaužívané názory, že stredovekí vojenskí vodcovia sa vyhýbali bitkám a spoliehali sa výlučne na nájazdy. Profesor Clifford Rogers zdôrazňuje význam bitiek v stredovekej vojne a predkladá dôkazy, ktoré ukazujú, že Eduard III. aktívne vyhľadával stretnutia s Francúzmi, čím vyvracia názor, že jeho kampane boli zamerané predovšetkým na pustošenie. Kniha je síce vedecká a dobre opísaná, ale zameriava sa skôr na komplexné stratégie než na jednotlivé bitky.
Výhody:⬤ Poskytuje podrobnú analýzu kampaní Eduarda III. so zameraním na stratégiu.
⬤ Spochybňuje tradičné názory na stredoveké vojny a naznačuje, že bitky sa skôr aktívne vyhľadávali, než aby sa im vyhýbalo.
⬤ Dobre preskúmané, s rozsiahlymi poznámkami pod čiarou a opierajúce sa o dobové pramene.
⬤ Zahŕňa politické, logistické a historiografické aspekty kampaní.
⬤ Dobre napísané a prístupné, ale zároveň vedecké.
⬤ Menší dôraz na jednotlivé bitky; tým, ktorí hľadajú opisy bitiek, môže chýbať.
⬤ Niektoré autorove tvrdenia nemusia byť úplne preukázané, najmä pokiaľ ide o Eduardove motivácie a presvedčenie.
⬤ Niekoľko drobných pochybností o presnosti niektorých historických tvrdení.
(na základe 3 čitateľských recenzií)
War Cruel and Sharp: English Strategy Under Edward III, 1327-1360
Súčasníci považovali anglického kráľa Eduarda III. za „najmúdrejšieho a najbystrejšieho bojovníka na svete“, ale v hodnotení moderných historikov sa mu už tak dobre nedarí a mnohí z nich tvrdia, že bol výborným taktikom, ale zlým stratégom.
A to napriek tomu, že do roku 1360 sa Angličania stali popredným bojovým národom Európy, že slávne víťazstvá dosiahli pri Dupplin Moor, Halidon Hill, Crecy a Poitiers, že Dávid II. škótsky a Ján II. francúzsky boli Eduardovými zajatcami a Francúzi Bretignyskou zmluvou súhlasili, že sa výmenou za mier vzdajú tretiny svojho kráľovstva pod jeho zvrchovanú vládu.
V knihe Vojna krutá a ostrá profesor Rogers ponúka presvedčivo argumentované a dôkladne preskúmané prehodnotenie vojenských a politických stratégií, ktoré Eduard III. a čierny princ použili na dosiahnutie tohto ohromujúceho výsledku.
Pomocou naratívneho rámca dokazuje, že konečný úspech Plantagenetovcov bol výsledkom prispôsobenia stratégie, ktorú použil Robert Bruce, aby v roku 1328 vynútil „potupný mier“ pre Anglicko. Na rozdiel od predchádzajúcich historikov tvrdí, že snaha o rozhodujúcu bitku bola základom Eduardovej stratégie v každom jeho ťažení, hoci Angličania na podporu svojho vojnového úsilia využívali aj obliehanie a kruté pustošenie krajiny.
CLIFFORD J. ROGERS je profesorom histórie na Vojenskej akadémii Spojených štátov amerických vo West Pointe.
