Hodnotenie:
Kniha Samuela P. Huntingtona „Vojak a štát“ zostáva významným dielom o civilno-vojenských vzťahoch a ponúka teoretický rámec, ktorý je dnes rovnako aktuálny ako v čase svojho prvého vydania v roku 1957. Skúma zložitú dynamiku medzi vojenským profesionalizmom a civilnou kontrolou, pričom zdôrazňuje napätie medzi národnou bezpečnosťou a liberálnymi demokratickými hodnotami. Kniha je dobre preskúmaná a krásne štruktúrovaná, oceňovaná pre svoju hĺbku a prísnosť, hoci niektoré kritiky poukazujú na jej teoretickú povahu a nedostatok praktických poznatkov o vojenskom živote.
Výhody:⬤ Komplexná a dôsledná analýza civilno-vojenských vzťahov, relevantná pre súčasné problémy.
⬤ Prehľadná štruktúra s podrobnými kapitolami pokrývajúcimi historické súvislosti a teoretické perspektívy.
⬤ Základný text, na ktorý sa vo vojenských štúdiách a výskume často odkazuje.
⬤ Účinne vyvracia mýty o vojenskom profesionalizme a liberálnej civilnej kontrole.
⬤ Vysoko teoretický, potenciálne náročný pre čitateľov bez vojenských skúseností alebo rozsiahlych základných znalostí.
⬤ Niektorí recenzenti mali pocit, že v knihe chýba praktický pohľad na súčasný vojenský život.
⬤ Vo verzii pre Kindle chýbajú čísla strán, čo komplikuje citácie pre akademické použitie.
⬤ Zameraná skôr na profesionálov so značnými skúsenosťami, neodporúča sa pre nových alebo menej skúsených vojakov.
(na základe 26 čitateľských recenzií)
The Soldier and the State: The Theory and Politics of Civil-Military Relations
Samuel P. Huntington vo svojom klasickom diele spochybňuje väčšinu starých predpokladov a predstáv o úlohe armády v spoločnosti. Zdôrazňujúc hodnotu vojenského pohľadu na americkú národnú politiku, Huntington splnil výnimočnú úlohu vypracovať všeobecnú teóriu civilno-vojenských vzťahov a podrobiť ju prísnej historickej analýze.
Prvá časť predstavuje všeobecnú teóriu „vojenskej profesie“, „vojenského myslenia“ a civilnej kontroly. Huntington analyzuje vznik vojenskej profesie v západnej Európe v 18. a 19. storočí a porovnáva civilno-vojenské vzťahy Nemecka a Japonska v rokoch 1870 - 1945.
V druhej časti opisuje dve environmentálne konštanty amerických civilno-vojenských vzťahov, naše liberálne hodnoty a našu konzervatívnu ústavu, a potom analyzuje vývoj amerických civilno-vojenských vzťahov od roku 1789 do roku 1940, pričom sa zameriava na vznik americkej vojenskej profesie a vplyv intelektuálnych a politických prúdov na ňu.
Huntington opisuje revolúciu v amerických civilno-vojenských vzťahoch, ktorá nastala počas druhej svetovej vojny, keď armáda vystúpila zo svojej ulity, prevzala vedenie vojny a prijala postoje liberálnej spoločnosti. Tretia časť pokračuje analýzou problémov amerických civilno-vojenských vzťahov v období druhej svetovej vojny a kórejskej vojny: politických úloh Zboru náčelníkov štábov, rozdielov v civilno-vojenských vzťahoch medzi Trumanovou a Eisenhowerovou administratívou, úlohy Kongresu a organizácie a fungovania ministerstva obrany. Huntington uzatvára, že Američania by mali prehodnotiť svoje liberálne hodnoty na základe nového chápania konzervatívneho realizmu profesionálnych vojakov.
