Recenzie čitateľov
Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 36 hlasoch.
Pôvodný názov:
Soldiers Don't Go Mad: A Story of Brotherhood, Poetry, and Mental Illness During the First World War
Obsah knihy:
Brilantná a dojemná história priateľstva dvoch veľkých vojnových básnikov, Siegfrieda Sassoona a Wilfreda Owena, spolu s naratívnym výskumom pôvodu posttraumatickej stresovej poruchy a literárnej reakcie na prvú svetovú vojnu
Od chvíle, keď v roku 1914 vypukla v Európe vojna, svet vstúpil do novej, bezkonkurenčnej éry moderného vojenstva. Vojaci čelili neúnavnému ostreľovaniu guľometmi, neuveriteľnej sile delostrelectva, plameňometom a plynovým útokom. Počas prvých štyroch mesiacov vojny zaznamenala britská armáda nervové zrútenie desiatich percent svojich dôstojníkov; strata takejto pracovnej sily v dôsledku duševných chorôb - nehovoriac o smrti a fyzických zraneniach - spôsobila, že armáda nebola schopná naplniť svoje stavy. Podporučík Wilfred Owen mal dvadsaťštyri rokov, keď ho prijali do novozaloženej vojnovej nemocnice Craiglockhart na liečbu šoku z výbuchu. Ako buržoázny básnik, ktorý sa snažil pochopiť hrôzu, ktorej bol svedkom, si prečítal zbierku básní od svojho kolegu, dôstojníka Siegfrieda Sassoona, a bol ohromený jeho zobrazením ťažkého osudu vojaka. O mesiac neskôr prišiel do Craiglockhartu aj samotný Sassoon, ktorý sa odmietol vrátiť na front po tom, ako bol počas bitky zranený.
Hoci sa Owen a Sassoon líšili vekom, triedou, vzdelaním a záujmami, obaja boli outsideri - ako vojaci neschopní bojovať, ako homosexuáli v homofóbnej krajine a ako Briti neochotní podporiť vojnu, ktorá pravdepodobne vyhubí celú generáciu mladých mužov. Ale viac než čokoľvek iné ich spájala láska k anglickému jazyku a jeho najvyššiemu vyjadreniu - poézii. Ako sa ich priateľstvo vyvíjalo počas mesiacov strávených ako pacienti v Craiglockharte, jeden druhého povzbudzovali v ich práci, v ich osobných úvahách o morálke vojny, ako aj v ich liečbe. Terapia poskytla Owenovi, Sassoonovi a ďalším pacientom poznatky, ktoré im umožnili lepšie sa vyjadriť, a počas 28 mesiacov, ktoré Craiglockhart strávil v prevádzke, sa tu odohrali najvýznamnejšie udalosti v psychiatrii aj v poézii.
Kniha SOLDIERS DON'T GO MAD (Vojaci sa nezbláznia), ktorá čerpá z bohatých pramenných materiálov, ako aj z Glassovho vlastného hlbokého pochopenia traumy a vojny, po prvý raz rozpráva príbeh vojakov a lekárov, ktorí bojovali s účinkami priemyselnej vojny na ľudskú psychiku. Glass, ktorý píše mimo bojísk, na psychiatrickom lôžku v Craiglockharte, ale aj v literárnych salónoch, mocenských sálach a vidieckych domoch, mapuje skúsenosti Owena a Sassoona a ich kolegov, básnikov-vojakov, spolu s väčšou literárnou odozvou na modernú vojnu. Glass skúma korene toho, čo dnes poznáme ako posttraumatickú stresovú poruchu, a prináša historické poznatky o tom, ako musíme uvažovať o zúrivých účinkoch vojny na duševné zdravie a o spôsoboch, akými nám tvorivá práca pomáha vyrovnať sa aj s najtemnejšími časmi.
