Hodnotenie:
Kniha J.E. Lendona „Vojaci a duchovia: A History of Battle in Classical Antiquity (Dejiny boja v klasickom staroveku) je oceňovaná pre svoju hlbokú analýzu starovekých gréckych a rímskych vojenských dejín, ktorá sa zameriava skôr na kultúrne tradície a étos vojny než na technologické zmeny. Čitatelia oceňujú jej dôkladnosť a informatívny obsah, hoci niektorí ju kritizujú za to, že predpokladá príliš veľa predchádzajúcich znalostí a chýbajú jej podrobné opisy konkrétnych bitiek.
Výhody:⬤ Výborný východiskový bod pre čitateľov, ktorí sa zaujímajú o vojenské dejiny Grécka a Ríma.
⬤ Pútavé a dobre štruktúrované písanie, ktoré je prístupné aj priemerným čitateľom.
⬤ Poskytuje hlbokú analýzu vplyvu kultúry a tradície na vojenské postupy.
⬤ Bohaté ilustrácie a mapy, ktoré napomáhajú porozumeniu.
⬤ Kombinuje vedeckú prísnosť s čitateľnosťou, vďaka čomu je príťažlivá pre vedcov aj bežných čitateľov.
⬤ Predpokladá vysokú úroveň predchádzajúcich vedomostí o starovekých bitkách, čo je pre niektorých čitateľov náročné.
⬤ Chýba podrobný opis konkrétnych kľúčových bitiek, ako napríklad Leuktra, a taktiky, ktorá sa v nich uplatňovala.
⬤ Niektoré kritiky naznačujú, že kniha príliš zjednodušuje zložitú vojenskú dynamiku.
⬤ Zameriava sa viac na kultúrnu analýzu ako na technické aspekty bitiek a vojny, čo môže sklamať čitateľov, ktorí hľadajú taktické detaily.
(na základe 30 čitateľských recenzií)
Soldiers & Ghosts: A History of Battle in Classical Antiquity
Nové rozsiahle dejiny boja v starovekom svete od Homérovej éry až po zánik Rímskej ríše
Čo odlišovalo úspešné armády Sparty, Macedónska a Ríma od tých, ktoré porazili? V týchto nových významných dejinách bitiek od Homérovho veku po úpadok Rímskej ríše J. E. Lendon skúma tisícročie vojen, aby zistil, ako sa armády menia - a nemenia - a ako veľkosť armády závisí od využitia minulosti.
J. E. Lendon si všíma, že v tomto období bolo málo technologických pokrokov, a ukazuje, že najúspešnejšie armády boli tie, ktoré čo najefektívnejšie využívali kultúrnu tradíciu. Staroveký boj sa posúval vpred tým, že hľadal inšpiráciu v minulosti - u Grékov, u Homéra.
Rimania sa obracali na Grékov a na svoju vlastnú hrdinskú minulosť. Najlepšie staroveké armády regrutovali vojakov zo spoločností so silnými súťaživými tradíciami.
A najlepší starovekí vodcovia, od Alexandra po Júlia Cézara, sa odvolávali na tieto tradície a podporovali divokú súťaživosť na všetkých úrovniach.
V knihe Vojaci a duchovia ožívajú najrozhodujúcejšie vojenské súboje starovekého Grécka a Ríma od bitky šampiónov medzi Spartou a Argosom v roku 550 pred n. l. až po Juliánovu inváziu do Perzie v roku 363 n. l. Lendon zaraďuje tieto bitky a metódy, ktorými sa viedli, do rozsiahleho rozprávania o starovekých vojenských dejinách. Na každom bojisku bojovali živí vojaci spolu s duchmi tradície - duchmi, ktorí inšpirovali veľkosť takmer tisícročie, kým ju nakoniec neudusili.
