Water and the Law: Water Management in the Statutory Legislation of Later Communal Italy
V publikácii Voda a právo sa skúma právo vodných zdrojov v zákonnej legislatíve kodifikovanej komunálnymi, oligarchickými a seignorálnymi vládami miest a menších obcí v severnom a strednom Taliansku od 13.
do 14. storočia.
Jej cieľom je objasniť vzťah medzi vodohospodárskymi normami a miestnym prostredím, teda ako mestské samosprávy plánovali využívanie a distribúciu vody a ochranu obývaných oblastí pred nebezpečenstvom záplav. Prostredníctvom dôkladnej analýzy iba dvoch stoviek zákonných predpisov, ktoré sa zaoberajú vodnými zdrojmi, text porovnáva riešenia prijaté v severnom Taliansku, ktoré predstavuje relatívne veľké zásoby vody a hustú sieť prítokov rieky Pád, so situáciou v centrálnych oblastiach polostrova (vrátane Ríma), kde menšie vodné toky s torzovitými vlastnosťami - ako Arno a Tiber - zasahujú do významných miest a výrobných centier, ako je Florencia. Z tohto hľadiska kniha poukazuje na existenciu hranice medzi kontinentálnym Talianskom (severne od Toskánsko-emilských a Toskánsko-románskych Apenín) a Talianskym polostrovom (južne od neho).
Pokiaľ ide o budovanie infraštruktúry potrebnej na zásobovanie vodou a jej distribúciu na zavlažovanie, samosprávy v oblasti Pádskej nížiny zabezpečili iniciatívy súkromného sektora, zatiaľ čo v centrálnych regiónoch krajiny boli tieto iniciatívy zväčša výsledkom verejných prác a projektov, ktoré realizovali ľudové vlády na čele mnohých miest. Napokon, text relativizuje povedomie zákonodarcov o zdravotných a hygienických rizikách spojených s používaním a nesprávnou likvidáciou znečistenej a infikovanej vody a radšej hovorí o normatívnej obrane sémanticky širšej kategórie slušnosti.