Vlak do Orvieta

Recenzie čitateľov

Vlak do Orvieta je podmanivý román, ktorý sleduje prepletené životy matky a dcéry v Taliansku v priebehu niekoľkých generácií a na pozadí historických udalostí skúma témy kultúrnych rozdielov, rodinných očakávaní a vplyvu osobných rozhodnutí. Román je oceňovaný pre bohaté opisy Talianska, dobre rozvinuté postavy a emocionálnu hĺbku, hoci čelí aj kritike pre občas depresívne rozprávanie a náhle zmeny nálad postáv.

Bohato prepracované talianske prostredie, komplexné a pútavé postavy, lyrické písanie, emocionálna hĺbka, prenikavé kultúrne porovnania, dobre preskúmaný historický kontext a silný vývoj postáv. Mnohí čitatelia ju považovali za pohlcujúcu a sugestívnu, takže ju bolo ťažké odložiť.

Niektorí čitatelia poznamenali, že tón môže byť smutný a depresívny, čo ich emocionálne vyčerpáva. Kritizovali sa náhle zmeny nálad postáv a vnímané spoliehanie sa na určité témy, ktoré sa zdali byť predvídateľné. Okrem toho sa objavili obavy, že feministický podtón nemusí rezonovať so všetkými čitateľmi.

(na základe 18 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

The Train to Orvieto

Obsah knihy:

Vlak do Orvieta, ktorý sa odohráva v talianskom Orviete, Florencii a Miláne a v srdci Ameriky, je intímnym príbehom lásky, straty, zrady a zmierenia, ktorý sa odohráva na pozadí vojny a dramatických spoločenských zmien. Je to príbeh, ktorý sa odohráva v podaní fascinujúcich trojrozmerných postáv a rozpráva ho jedna z nich, Fina, učiteľka dejepisu, ktorá čitateľa varuje: Na pravde nikdy nezáležalo. Je to príbeh zobrazujúci stret protikladov - túžbu po spojení s druhým a potrebu samoty; vernosť a zradu; zmenu a tradíciu; fatalizmus talianskeho vidieka a zmysel pre rodinnú a spoločenskú povinnosť v protiklade k povinnostiam voči sebe samému - a skúma klasickú tému, ako sa dôsledky rozhodnutí prijatých v mladosti prenášajú do celého života. Vlak do Orvieta nás vyzýva, aby sme sa zamysleli nad tým, nakoľko sme schopní pochopiť pravdy vlastného života a čo nás stojí ich prijatie.

Román sa skladá z troch častí. Prvá časť sa týka Willy, jej dobrodružnej matky, druhá Losine, Willinej elegantnej milenky, a tretia samotnej Finy. Spoločne tvoria medzikultúrnu rodinnú ságu o manželstve Willy, vášnivej umelkyne z Ohia, a Gabriela, jej majetníckeho manžela; a o Fine, dcére, ktorá stojí v centre otázok o tom, kto sme, čo môžeme o sebe navzájom vedieť a či dokážeme odpúšťať.

Prvá časť sa začína v roku 1935. Finina matka, Willa Carverová, je rozhodnutá opustiť dusivý Erhart v Ohiu a stať sa umelkyňou v Taliansku. Jej rodičia sú proti, až kým ju bezúhonný učiteľ kreslenia nepožiada o Willinu ruku. Willa je rýchlo poslaná do Talianska pod dozorom dobre situovanej pani Farnese. Obe ženy sa vo vlaku stretnú s Gabrielom Marcheschim, vojakom z Orvieta. Ten sa horlivo uchádza o Willu a bez toho, aby sa jej opýtal, stanoví dátum ich svadby. Po svadbe predstavuje provinčná kultúra Orvieta pre Willu a jej umelecké ambície skľučujúce prekážky.

Druhá časť sa začína v roku 1949. Michel Losine je milánsky klenotník, pašerák, zlodej a falošný archeológ, ktorý sa špecializuje na hľadanie ľudí nezvestných počas druhej svetovej vojny. Pred desiatimi rokmi v Nemecku unikol zajatiu s pomocou otca Erika, kňaza, ktorému prišiel do Orvieta poďakovať za túto pomoc, hoci oneskorene. S Willou sa stretáva náhodou. Stretnutie s otcom Erikom vyvolá v Losinovi otázky o viere a pravde a dostane aj neželané varovanie pred Willou.

Tretia časť sa začína v roku 1968. Fina očakáva, že sa vydá za Bruna, Gabrieleho asistenta, o ktorom sa všeobecne predpokladá, že je "úlovok". Keď ju prijmú na univerzitu v Miláne, Gabriele aj Bruno sa jej v tom snažia zabrániť. Počas konfliktu sa odhalia dlho skrývané rodinné tajomstvá. Finino trpké rozlúčenie ju poháňa na cestu, ktorá vedie k ďalším odhaleniam o minulosti, ktorá uväznila celú jej rodinu.