Hodnotenie:
Kniha „Speaking Across Differences“ sa zasadzuje za obnovenie analógie vo vizuálnych formách a zdôrazňuje dôležitosť rozpoznávania podobností v rozdieloch. Opisuje sa ako bohato ilustrovaná, ale hutne napísaná, nabádajúca k odklonu od chaosu súčasného myslenia charakterizovaného protichodnými názormi. Čitatelia oceňujú autorov pútavý štýl, ale upozorňujú, že zložitosť prózy by mohla byť skľučujúca.
Výhody:Kniha je bohato ilustrovaná a ponúka podnetný pohľad na význam analógie. Písanie je energické a pútavé a poskytuje jedinečný intelektuálny zážitok. Vyzýva čitateľov, aby prehodnotili hodnotu obrazov a analogického uvažovania v kultúre plnej rôznych názorov.
Nevýhody:Próza sa opisuje ako hutne napísaná, čo môže byť pre niektorých čitateľov nepríjemné. Chýbajú zmienky o historických osobnostiach, ktoré sú pre tému relevantné, ako napríklad Friedrich Froebel, čo by mohlo byť nevyužitou príležitosťou na prehĺbenie témy. Pre niektorých čitateľov môže byť zložitý jazyk a pojmy ťažko pochopiteľné.
(na základe 2 čitateľských recenzií)
Visual Analogy: Consciousness as the Art of Connecting
Prelomová kniha skúmajúca objavovanie rovnakosti v inakosti.
Táto prelomová kniha, v ktorej sa znovu objavuje téma, ktorá bola kedysi ústrednou témou filozofie, teológie, rétoriky a estetiky, skúma objavovanie rovnakosti v inakosti. Analógia predstavuje zaujímavú starovekú a modernú hádanku. Ako možno tvárou v tvár kultúrnej rozmanitosti vnímať jedinečného niekoho alebo niečo ako podobné tomu, čím nie je? Táto kniha je určená každému, kto si láme hlavu nad tým, prečo dnes, ako tvrdí Barbara Maria Staffordová, „nevlastníme žiadny jazyk, ktorým by sme mohli hovoriť o podobnosti, iba prehnané vedomie odlišnosti“. Dobre navrhnuté obrazy, tvrdí Staffordová, odhaľujú intuitívne skoky mysle, ktoré spájajú známe s neznámou skúsenosťou.
Prvá zo štyroch rozsiahlych kapitol prináša náročný prehľad niekoľkých naliehavých súčasných problémov. Klonovanie, právne spory o sociálnej nerovnosti, politika identity, elektronické kopírovanie a napodobňovanie virtuálnej reality odhaľujú potrebu diferencovanej teórie podobnosti. V druhej časti sa skúma historické preťahovanie sa medzi analógiou a alegóriou, resp. disanalógiou. Stafford provokatívne naznačuje, že od čias romantizmu žijeme v polarizujúco alegorických časoch. Tretia časť zakoreňuje túto rozpoltenosť v rámci významného posunu od magického vesmíru, modelovaného na základe sexuálnych väzieb, k inžinierskemu svetu postavenému z diskrétnych automatizovaných jednotiek. A napokon, napriek nedávnemu vývoju v oblasti počítačového výskumu mozgu sa núkajú závažné fenomenologické otázky o pamäti, emóciách, inteligencii a vedomí. Vo štvrtej kapitole Stafford zasahuje do diskusií o vedomí a navrhuje humanistickú kognitívnu vedu, ktorej umeleckým jadrom je premosťovanie/analógia.
