Virginia Secedes: A Documentary History
V januári 1861 mala Virgínia najväčšiu populáciu zotročených ľudí v Spojených štátoch. Inštitúcia otroctva prenikla do sociálneho, politického, hospodárskeho a právneho systému štátu. Hoci lojalita k Únii bola v západnej Virgínii silná, keď sa blížila občianska vojna, volení predstavitelia štátu vykresľovali Abrahama Lincolna a republikánov ako abolicionistov a potvrdzovali oddanosť Virgínie otroctvu a nadvláde bielych.
Dwight T. Pitcaithley v tomto komentovanom zväzku dokumentov z primárnych zdrojov z obdobia Secession Winter predstavuje prejavy virginských predstaviteľov z Kongresu Spojených štátov, z Washingtonskej mierovej konferencie, ktorú zvolalo generálne zhromaždenie Virgínie, a zo zhromaždenia o oddelení štátu, aby čitateľom umožnil nahliadnuť do konečného rozhodnutia Virgínie oddeliť sa od Únie. V úvodnej analýze procesu, ktorému čelilo vedenie Virgínie, Pitcaithley dokazuje, že väčšina volených predstaviteľov chcela, aby Virgínia zostala v Únii - ale len vtedy, ak republikáni budú súhlasiť s ochranou otroctva a zaručia jeho budúcnosť. Zatiaľ čo stúpenci secesie správne predpovedali, že nastupujúca Lincolnova administratíva odmietne súhlasiť s týmito ústupkami, unionisti tvrdili, že rozpad únie by v konečnom dôsledku podkopal otroctvo a bez ohľadu na to viedol k jeho zrušeniu.
Virgínia uvažovala dlhšie a navrhla viac ústavných riešení, aby sa vyhla secesii, ako ktorýkoľvek iný štát. Až po konfederačnom bombardovaní pevnosti Fort Sumter a žiadosti prezidenta Lincolna o jednotky na potlačenie "povstania" sa Virgínia obrátila od záchrany Únie k jej opusteniu.
V celej Pitcaithleyho zbierke zostáva jedna téma jasná: že otroctvo a rasa - nie otázky týkajúce sa ciel - boli hnacím motorom debát o odtrhnutí Virginie. Kniha Virginia Secessiones je doplnená časovou osou zimnej secesie, rozsiahlou bibliografiou a otázkami na diskusiu: Je to neoceniteľný zdroj informácií pre historikov aj študentov.