Vincere: Protipovstalecké operácie talianskej kráľovskej armády v Afrike v rokoch 1922 - 1940

Recenzie čitateľov

Kniha „Vincere: Talianske kráľovské protipovstalecké operácie v Afrike, 1922-1940“ od Federicy Fasanottiovej je komplexnou štúdiou o talianskych protipovstaleckých aktivitách v Líbyi a Etiópii pred druhou svetovou vojnou. Je skôr akademickým pojednaním ako historickým príbehom, ktorý rozoberá rôzne strategické koncepcie používané talianskou armádou. Aj keď je zjavne zameraná na publikum s vážnym záujmom o protipovstaleckú činnosť, pre bežného čitateľa bude pravdepodobne menej pútavá vzhľadom na jej učebnicovú štruktúru a nedostatok vizuálnych pomôcok.

⬤ Prvá seriózna práca v anglickom jazyku o talianskom protipovstaleckom boji v Afrike
⬤ Podrobná analýza líbyjských aj etiópskych operácií
⬤ Ponúka strategické poznatky, ktoré môžu byť cenné pre vojenských profesionálov a akademikov
⬤ Napísaná zrozumiteľne a pútavo
⬤ Poskytuje vzácny pohľad na úspechy pravidelnej armády proti partizánskej taktike.

⬤ Nie je vhodný pre bežných čitateľov
⬤ Chýba chronologické rozprávanie, takže pôsobí skôr ako príručka než ako príbeh
⬤ Málo máp a niektoré zle upravené preklady
⬤ Môže byť príliš špecializovaný pre tých, ktorí nemajú hlboký záujem o protipovstalecké operácie.

(na základe 5 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Vincere: The Italian Royal Army's Counterinsurgency Operations in Africa 1922-1940

Obsah knihy:

Vincere predstavuje prehľad protipovstaleckých operácií, ktoré talianska kráľovská armáda uskutočnila v rokoch 1922 až 1941 v Líbyi a Etiópii. Na základe desaťročného štúdia uskutočneného v talianskych archívoch a v teréne sa tento zväzok zaoberá obdobím, keď talianska kráľovská armáda čelila novým významným výzvam pri vedení vojny. Čeliac novým výzvam v netypickom divadle vojny, získali sily talianskej kráľovskej armády významné ponaučenia, ktoré budú formovať vedenie budúcich bojov. V období, ktorým sa zaoberá táto práca, sa jednotky talianskej kráľovskej armády museli prispôsobiť novému terénu a zároveň upraviť svoje techniky a metódy vo vzťahu k miestnemu obyvateľstvu a celkovým charakteristikám území v Afrike. Odkloniac sa od spoliehania sa na ťažké, pomalé prápory tvorené z väčšej časti talianskymi jednotkami, sa Taliani namiesto toho obrátili na mobilné jednotky, ľahko vyzbrojené a zložené predovšetkým z afrických jednotiek, ktoré boli schopné rýchlo reagovať na potreby tohto druhu vojny. Muži pochádzajúci z lojálnej eritrejskej kolónie, zo Somálska, Líbye, z krajín pri Červenom mori a dokonca aj z Etiópie postupne nahradili talianske jednotky. V Líbyi viedla bojové a protipovstalecké operácie najmä pravidelná pechota (líbyjské prápory, M haristi, Sahari) a jazdecké jednotky (Savariovia a Spahiovia), zatiaľ čo v Etiópii sa používali pravidelné a nepravidelné skupiny.

Vincere ponúka pohľad na niektoré z prvých nepravidelných vojen a protipovstaleckých operácií, ktoré kedy moderné talianske sily viedli.

Talianske sily čelili miestnemu obyvateľstvu pri vedení protipovstaleckých operácií (COIN) v oblasti, ktorá pre ne bola novým vojnovým priestorom. V Líbyi sa podarilo potlačiť povstanie v priebehu desiatich rokov, za čo regionálne sily zaplatili vysokú cenu. V Etiópii, kde operácie COIN prerušila druhá svetová vojna, dostupné údaje naznačujú, že vojenské akcie sprevádzané zodpovednejšou politikou voči obyvateľstvu by nakoniec povstanie porazili. Použitie vzdušných síl v Etiópii prinieslo obrovský rozdiel a poučenie z neho bolo získané dávno pred francúzskou skúsenosťou v Alžírsku. Taliani viedli protipovstalecké operácie viac ako dvadsať rokov na dvoch geograficky oddelených divadlách a v dvoch veľmi odlišných operačných prostrediach a z týchto rozdielnych skúseností sa dá vyvodiť veľa cenného pre súčasných praktikov a vedcov.