William of Ockham: On Heretics, Books 1-5 and Against John, Chapters 5-16
Teológovia a cirkevní právnici v časoch Williama Ockhama sa vo všeobecnosti zhodli na tom, že pápež sa môže stať heretikom. Podľa Ockhama sa to stalo v prípade pápeža Jána XXII.
Cieľom prvej časti Ockhamovho dialógu je ukázať, že Ján bol heretik, a stanoviť, čo treba urobiť, aby bol zbavený pápežského úradu. O príslušných otázkach sa diskutuje v dlhom rozhovore medzi Majstrom a Študentom, v ktorom Ockhamove vlastné názory nie sú priamo vyslovené. V knihe Proti Jánovi Ockham vyjadruje svoje názory veľmi jasne.
Podľa Ockhama nie je neomylný žiadny jednotlivec ani orgán Cirkvi, dokonca ani pápež alebo všeobecný koncil.
Náboženský omyl sa môže šíriť takmer v celej Cirkvi. Vždy sa však nájde zvyšok, ktorý do bludu neupadne.
Disidentský jednotlivec alebo menšina teda môže byť v práve. Medzi kresťanmi by preto mala existovať sloboda prejavu. Každý kresťan, muž alebo žena, vzdelaný alebo negramotný, môže predložiť svoj názor a argumentovať zaň "tisíckrát", tvárou v tvár protirečeniu samotného pápeža, bez toho, aby bol heretikom, aj keď je tento názor v skutočnosti herézou.
To, čo robí veriaceho v herézu heretikom, je vytrvalosť, t. j. neochota počúvať alebo neochota zmeniť názor, aj keď sa jasne vysvetlia protichodné dôkazy.
Jasným znakom vytrvalosti je snaha o násilné vnucovanie omylu. Podľa Ockhama bol pápež Ján XXII.
heretik, a preto už nebol pápežom, pretože sa pokúšal násilne vnucovať herézy.
