Recenzie čitateľov
Zhrnutie:Kniha poskytuje komplexný pohľad na históriu a dôsledky vládneho a komerčného sledovania v spoločnosti, najmä v Spojenom kráľovstve a USA.Je podnetná a informatívna a núti čitateľov zamyslieť sa nad vplyvom sledovania na ich každodenný život.
Výhody:Kniha je označovaná ako zaujímavá, dobre preskúmaná a poučná. Ponúka čitateľný opis odvetvia dohľadu, vďaka ktorému si čitatelia lepšie uvedomujú, ako sa informácie využívajú na ovplyvňovanie správania. Mnohí ju považujú za poučnú a za potrebné čítanie na pochopenie moderného dohľadu.
Nevýhody:Niektorí čitatelia mali pocit, že v knihe chýbajú technické podrobnosti o tom, ako sa dohľad vykonáva. Hoci sa zaoberá históriou a dôsledkami sledovania, nezaoberá sa hlbšie operačnou mechanikou týchto systémov.
(na základe 6 čitateľských recenzií)
Pôvodný názov:
We Know All about You: The Story of Surveillance in Britain and America
Obsah knihy:
Toto je príbeh sledovania v Británii a Spojených štátoch, od detektívnych agentúr na konci 19. storočia až po "wikileaks" a informátora CIA Edwarda Snowdena v 21. storočí. Kniha, ktorú napísal oceňovaný historik a odborník na spravodajské služby Rhodri Jeffreys-Jones, je prvým úplným prehľadom svojho druhu.
Jeffreys-Jones sa venuje úlohám úverových agentúr, súkromných detektívov a novinárov zaoberajúcich sa hackerskými útokmi na telefóny, ako aj agentúram, ako sú FBI a NSA v USA a GCHQ a MI5 v Spojenom kráľovstve, a poukazuje na nekalé praktiky, ako je čierna listina a nezákonné elektronické odpočúvanie. Poukazuje na to, že viacerí prezidenti - Franklin D. Roosevelt, Lyndon B. Johnson, Richard M. Nixon - vykonávali rôzne formy politického sledovania, a tiež na to, že britské agentúry boli z podobných dôvodov neustále pod mrakom podozrenia.
Pokračuje opisom úniku informácií zo 70. rokov, ktorý odhalil, ako FBI a CIA sledovali demonštrantov proti vojne vo Vietname, a hodnotí reformný impulz tohto obdobia - impulz, ktorý sa začal v Amerike a len postupne sa rozšíril do Británie. Koniec studenej vojny na konci 80. rokov potom ešte viac podkopal dôveru v potrebu štátneho dohľadu, ale po 11. septembri sa mal vrátiť s pomstou.
Vzniká tak príbeh, v ktorom vlády zvyčajne zneužívajú svoje raz udelené právomoci dohľadu, čo dokazuje potrebu náležitej kontroly v tejto oblasti. Ako však Jeffreys-Jones objasňuje, nejde len o príbeh orwellovského štátu. Aj keď firmy zo súkromného sektora niekedy pôsobili ako brzda dohľadu zo strany štátu (najmä v elektronickej ére), často sa samy zapájali do pochybných postupov dohľadu. Dohľad a regulácia preto podľa neho musia byť všeobecné a nesmú sa sústrediť len na hrozbu, ktorú pre jednotlivca predstavujú štátne orgány.
