Vidím neviditeľné

Pôvodný názov:

I see the invisible

Obsah knihy:

V zbierke nájdete meditatívne básne a iné, ktoré sa zamýšľajú nad koloniálnymi a neoliberálnymi základmi, ktoré umožňujú zámerné odtrhnutie od prírody a umožňujú dravý extraktivizmus. Vyjadrujú sa aj ku kriminalizácii ochrancov životného prostredia a zaťažovaniu obetí bojom o prežitie bez záchranných prác.

Sú to básne, ktoré vyzývajú k činom. Pravdu povediac, nikdy som si nemyslel, že po poslednej zbierke I will not Dance to Your Beat (2011) napíšem ďalšiu básnickú zbierku. Dôvodom bolo, že moje predchádzajúce zbierky reagovali na okolnosti doby.

Patrioti a šváby (1992) bola reakciou na spoločensko-politickú korupciu, ktorá zachvátila Afriku a utlmila nadšenie, ktoré sa vybudovalo rokmi boja za nezávislosť.

Zatiaľ čo sme si mysleli, že vstupujeme do postkoloniálnej éry, vstúpili sme do neľútostných neokoloniálnych čias. Ďalšia zbierka, Básne na úteku (1995), bola reakciou na vojenskú autokraciu a represie, ktoré nasledovali.

Zbierka vznikla doslova v ilegalite. Nasledovala zbierka Intercepted (1998), ktorá bola celá napísaná počas zadržiavania v Kalakutskej republike Alagbon Close. Kniha Mysleli sme si, že je to ropa, ale bola to krv (2002) reagovala predovšetkým na dve veci - ťažobný biznis a sprievodné porušovanie ľudských a environmentálnych práv v delte Nigeru a inde.

Masívna erózia biodiverzity a útoky na potravinovú suverenitu prostredníctvom zavádzania geneticky modifikovaných organizmov (GMO) do nášho poľnohospodárskeho systému inšpirovali knihu I Will not Dance to your Beat. To, čo máte v rukách alebo na obrazovkách, je kompilácia, ktorá je do značnej miery meditatívnejšia ako predchádzajúce zbierky. Sú v nej momenty zamyslenia sa nad koloniálnymi a neoliberálnymi základmi, ktoré umožňujú zámerné odtrhnutie od prírody a z toho vyplývajúci deštruktívny extraktivizmus.

Niektoré z básní vznikli počas rozhovorov a stretnutí s Petrom Molnárom, Maryam al-Khawajaovou - laureátmi Rafto Human Rights a Salilom Tripathim, členom správnej rady PEN International, v auguste 2017. Tieto sedenia, ktoré sa konali na prekrásnom rustikálnom mieste v Cellene v Taliansku, zdokumentovala na celuloid dvojica Maria Galliana Dyrvik a Anita Jonsterhaug Vedå z nórskej multimediálnej spoločnosti SMAU.

Poetický vzťah s Mariou a Anitou pokračuje aj v ďalších rokoch a ich práca stále inšpiruje k ďalším a ďalším básňam. Mali sme tiež čas zamyslieť sa nad kriminalizáciou ochrancov životného prostredia a zaťažovaním obetí