Seeing Yellow
Empatia, historické povedomie a dôkladný zmysel pre detail patria už dlho k charakteristickým znakom poézie Evy Bourkeovej.
V siedmej zbierke Seeing Yellow (Vidieť žltú), dokonca aj vo vinete svojej mladej matky na nevýraznej malej železničnej stanici, dáva obyvateľka Galway narodená v Nemecku svojim čitateľom na vedomie "katastrofy a radosti" minulosti a tých, ktorí im čelia "len s... ľahkou batožinou".
Titulná báseň pripomína zlyhávajúceho Pearseho Hutchinsona v nemocnici, jeho návštevníka, inšpirovaného Van Goghom, ktorý starému básnikovi priniesol k posteli zväzok slnečných oviev, držiacich "svoje hrubé stonky ako pochodne" na cestu, ktorá ho čaká. Hoci sa jej poézia nedá obmedziť na funkciu, jej sila vytvárať spojenia medzi tu a tam, teraz a vtedy, je všade zjavná v knihe srdečného a pôvabného vyjadrovania, kde sa "záhradné brány pamäti" môžu kedykoľvek otvoriť, aby odhalili ani nie tak vzdialený svet, ako skôr pozvanie vidieť ten náš v novom svetle.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)