Hodnotenie:
Kniha Christiana Ingraa „Veriť a ničiť: intelektuáli vo vojnovej mašinérii SS“ ponúka hĺbkové skúmanie toho, ako skupina intelektuálov racionalizovala svoju účasť na nacistickom režime a jeho zverstvách. Hoci je kniha dôkladne preskúmaná a hlboká, môže byť náročným čítaním, ktoré sa nemusí páčiť všetkým čitateľom. Autor skúma temné stránky ľudskej povahy a ideologické základy nacistickej strany, poskytuje cennú historickú analýzu, avšak hutný akademický štýl a štruktúra rozprávania môžu niektorých čitateľov odradiť.
Výhody:⬤ Dôkladne preskúmané a dobre zdokumentované.
⬤ Ponúka cenné poznatky o prepojení nemeckých intelektuálov s nacistickou ideológiou.
⬤ Poskytuje ľudskú stránku konania kľúčových postáv nacistického režimu.
⬤ Poukazuje na zložitosť toho, ako môžu vzdelaní jednotlivci páchať zverstvá.
⬤ Pútavé diskusie o témach, ako je nacistická rétorika a ospravedlňovanie násilia.
⬤ Mimoriadne hutný a akademický štýl písania; ťažko sa číta.
⬤ Chýba jasný príbeh, čo môže byť pre čitateľov mätúce.
⬤ Preklad z francúzštiny, čo môže viesť k problémom s prekladom.
⬤ Niektorí recenzenti si všimli, že sa nepodarilo úplne preskúmať jednotlivé motivácie činov.
⬤ Neodporúča sa pre bežných čitateľov bez predchádzajúcich znalostí témy.
(na základe 33 čitateľských recenzií)
Believe and Destroy: Intellectuals in the SS War Machine
Bolo ich osemdesiat. Boli mladí, šikovní a kultivovaní; mali sotva tridsať rokov, keď sa Adolf Hitler dostal k moci.
Ich univerzitné štúdium práva, ekonómie, lingvistiky, filozofie a histórie ich predurčovalo na skvelú kariéru. Rozhodli sa vstúpiť do represívnych orgánov Tretej ríše, najmä do Bezpečnostnej služby (SD) a elitnej ochrannej jednotky nacistickej strany SS. Teoretizovali a plánovali vyhladenie dvadsiatich miliónov jedincov údajne „menejcenných“ rás.
Väčšina z nich sa stala členmi polovojenských oddielov smrti známych ako Einsatzgruppen a podieľala sa na vyvraždení viac ako milióna ľudí. Christian Ingrao na základe rozsiahleho archívneho výskumu rozpráva strhujúci príbeh týchto detí Veľkej vojny, pričom sa zameriava na siete spolubojovníkov, akademikov a priateľov, v ktorých sa pohybovali, a skúma spôsob, akým si predstavovali vojnu a „svet nepriateľov“, ktorý ich podľa nich ohrozoval.
Odhaľujú sa mechanizmy ich politickej angažovanosti a ich úlohy v nacizme a masovom vraždení. Vďaka tejto priekopníckej štúdii teraz môžeme pochopiť, ako títo muži začali veriť tomu, čomu verili, a ako sa tieto názory stali takými deštruktívnymi.
Dejiny nacizmu, ukazuje Ingrao, sú tiež dejinami presvedčení, v ktorých sa mocná vojenská mašinéria prelínala s osobnými skúsenosťami, zápalom, úzkosťou, utópiou a krutosťou.
