Aká je funkcia ľúbostnej básne? Zachováva milovaného naveky takého, aký skutočne je, alebo ho deformuje a dusí, uzatvára ho do strof a veršov, z ktorých nikdy neunikne? V knihe Ventric(L)e Jerrod E. Bohn rozoberá labyrintovú štruktúru srdca.
Orgán je zložitý dom, plný radosti, prekvapení a možností. Jeho komory sú však aj zamurované, zamrežované. Srdce je rovnako klietkou.
To, čo sa začalo ako séria ľúbostných básní, sa s eróziou vzťahu zmenilo. Sú na vine samotné básne? Stala sa stránka väzením, z ktorého sa milovaná osoba snažila vyslobodiť, a keď sa jej to nepodarilo, urýchlila fyzický akt odchodu? A čo po milovanej zostane, keď odíde? Sú stále uväznení, aj keď sa objaví ďalší? Prostredníctvom meditácií plných smútku a nádeje, posvätného a profánneho Bohn skúma silu milostnej básne tvoriť aj ničiť.