Pôvodný názov:
The Great Redan at Sebastopol: The Most Victoria Crosses Awarded for a Single Action
Obsah knihy:
18. júna 1855, v deň 40. výročia bitky pri Waterloo, britské útočné jednotky vyrazili zo zákopov pred Sevastopolom na Kryme a zaútočili na hrozivú ruskú baštu známu ako Veľký Redan. Dostali sa pod takú vražednú paľbu ruských obrancov, že útok zlyhal a Briti boli nakoniec nútení ustúpiť. Zanechali pritom viac ako 1 000 mŕtvych a umierajúcich spolubojovníkov na otvorenom priestranstve a napospas nepriateľským ostreľovačom.
Pri obliehaní Sevastopola sa po prvýkrát rozvinula zákopová vojna. Autor na základe výpovedí očitých svedkov a nezverejnených listov rozpráva o tom, ako sa muži vyrovnávali s hroznými podmienkami pri príprave na útok - ako aj o udalostiach počas bojov a po nich. Medzi anekdotami je aj dôstojník, ktorý mal geniálny nápad zohrievať delové gule v táborových ohňoch a v noci ich nosiť do stanov, aby sa zahriali.
A dožil sa viac ako sto rokov!
Autor, známy svojím hlbokým výskumom, spochybňuje viaceré body týkajúce sa Veľkého Redanu, ktoré sa všeobecne považujú za historickú skutočnosť. Citujúc otca Alexandra Veľkého to boli Rusi, ktorí krátko po útoku na Veľký Redan ako prví nazvali Britov "armádou levov vedenou oslami". Viac ako 100 rokov sa v mnohých publikáciách uvádzalo, že najviac Viktóriiných krížov udelených za jednu akciu bolo jedenásť udelených za akcie pri obrane Rorkeho driftu počas vojny so Zulumi v roku 1879. Ako však autor odhaľuje, dvadsať levov, ktorí bojovali pri Veľkom Redane, dostalo najvyššie britské vyznamenanie za chrabrosť úplne alebo čiastočne za svoje činy 18. júna 1855.
Kniha obsahuje životopisné údaje mnohých mužov, ktorí padli v boji, uvádza podrobnosti o miestach, kde sú pripomínaní, a poskytuje životopisy so všetkými aktuálnymi informáciami týkajúcimi sa dvadsiatich nositeľov Viktóriinho kríža.
