Veľkokňažná Elena Pavlovna, princezná Izabela a ukončenie nevoľníctva v Rusku a Brazílii

Recenzie čitateľov

Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 2 hlasoch.

Pôvodný názov:

Grand Duchess Elena Pavlovna, Princess Isabel and the Ending of Servile Labour in Russia and Brazil

Obsah knihy:

Veľkokňažná Elena Pavlovna a princezná Izabela boli dve najpozoruhodnejšie ženy 19. storočia; obe sú v anglicky hovoriacom svete takmer neznáme. Elena Pavlovna bola nemecká princezná z Wurttemburského kráľovstva, ktorá bola vybraná za manželku veľkokniežaťa Michaila, brata cárov Alexandra I. a Mikuláša I. Princezná Izabela bola dcérou brazílskeho cisára Dom Pedra II. a následníčkou trónu. Obe ženy boli významnými aktérkami politiky emancipácie v Rusku v roku 1861, resp. v Brazílii v roku 1888. Podobne ako mnohé iné ženy, aj ich politické aktivity boli marginalizované alebo úplne vymazané z historických záznamov. Táto kniha je kronikou politického života týchto dvoch žien, ktorý vyvrcholil dvoma najvýznamnejšími emancipáciami devätnásteho storočia. Robí to spôsobom, ktorý tieto dve ženy zasadzuje do kontextu ich spoločnosti. Tieto spoločnosti boli otrokárskymi spoločnosťami v plnom zmysle tohto výrazu. Rusko bolo v čase emancipácie najväčšou otrokárskou spoločnosťou na svete s viac ako 40 miliónmi nevoľníkov, zatiaľ čo Brazília bola prvou otrokárskou spoločnosťou v Amerike a poslednou, ktorá oslobodila svojich otrokov.

V knihe sa zdôrazňuje, že oslobodenie nevoľníkov v Rusku a otrokov v Brazílii bolo súčasťou veľkej vlny emancipácie, ktorá sa začala Francúzskou revolúciou. Keď táto vlna napokon ustúpila, nevoľníctvo bolo odstránené z väčšiny krajín sveta vrátane Francúzska (1789), Haiti (1793), Pruska (1807), Britského impéria (1833), Rakúskeho cisárstva (1848), Ruského impéria (1861), Spojených štátov (1865) a skončilo oslobodením otrokov v Brazílii v roku 1888. Na emancipáciu sa príliš často nazerá výlučne z národného hľadiska alebo z hľadiska, ktoré sa obmedzuje na anglicky hovoriaci svet. Aj z tohto skráteného zoznamu je však zrejmé, že emancipácia bola skutočne nadnárodným fenoménom.

V knihe sa uplatňuje jednoznačne komparatívny prístup. Podrobným opisom emancipácie v ruskom a brazílskom impériu ponúka širšie chápanie tohto procesu a ukazuje, čo majú spoločné, ale aj čo ich odlišuje. Obe ríše boli monarchiami, v ktorých cisári vládli aj panovali, obe vylučovali ženy z akejkoľvek politickej úlohy a obe boli otrokárskymi spoločnosťami. Bez toho, aby sa popieral význam samotných bojov utláčaných za slobodu alebo vplyv ekonomických zmien, táto kniha uprednostňuje vysokú politiku ako podstatnú zložku Monarchia, rodové roly a emancipácia sa v osobách veľkokňažnej Eleny Pavlovny a kňažnej Izabely zbližovali spôsobom, ktorý mal rozhodujúci vplyv na priebeh emancipácie a jej podobu.