Veľké srbské poviedky

Recenzie čitateľov

Kniha je zbierkou 27 poviedok, ktoré sa zaoberajú srbskou kultúrou a históriou a ponúkajú rozmanitý a bohatý literárny zážitok. Zatiaľ čo jedna recenzia chváli hĺbku a kvalitu poviedok, iná vyjadruje sklamanie z očakávaní týkajúcich sa obsahu a formátu knihy.

Zbierka predstavuje širokú škálu silných príbehov, ktoré odrážajú srbskú kultúru a jej historický kontext, pričom obsahuje pozoruhodné diela renomovaných autorov. Antológia je oceňovaná pre svoju literárnu kvalitu a spôsob, akým sa v nej prelínajú historické pravdy s fiktívnymi príbehmi.

Niektorí čitatelia očakávali iné zameranie na súčasný srbský životný štýl a boli prekvapení, keď našli knihu v tlačenej podobe. Objavili sa aj obavy z nedostatku jasných informácií o vydaní knihy pred jej kúpou.

(na základe 3 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Great Serbian Short Stories

Obsah knihy:

"Ale krajina nemohla prijať most a most nemohol prijať krajinu."

Tento citát z poviedky "Most na rieke Zepa" od nositeľa Nobelovej ceny za literatúru z roku 1961 Iva Andrića, ktorého poviedka "Smäd" je zaradená do tejto zbierky, vyjadruje podstatu stavu medziľudských vzťahov na Balkáne. Andric tu konštatuje, že hoci sa mosty stavajú preto, aby spájali, a nie rozdeľovali, ľudská povaha, aká je, môže viesť k nezhodám a odcudzeniu. Srbsko bolo totiž počas svojej histórie miestom zbližovania, ale ešte častejšie miestom konfrontácie.

Poviedky v tejto antológii obrazne zobrazujú brehy na oboch stranách mosta v Srbsku a na Balkáne. Na jednej strane je úcta a súdržnosť, na druhej strane nepokoj a rozdelenie ľudí podľa sociálnych, ekonomických, etnických a náboženských kritérií. Jedným z najlepších spôsobov, ako sa zoznámiť so zahraničnou literatúrou, je vybrať si antológiu s cieľom ochutnať jednotlivých spisovateľov a získať tak predstavu o literárnej kultúre daného národa. S týmto cieľom je cieľom tejto antológie poviedok poučiť čitateľa o Srbsku a srbskom národe. Tento zväzok predstavuje kvintesenciu antológie srbských poviedok v anglickom jazyku vybraných z hľadiska rôznorodosti tém, štýlov a literárnych smerov, pričom pokrýva devätnáste aj dvadsiate storočie. Poviedky vybrané do tejto antológie predstavujú najlepší dostupný výber predstavujúci jedinečné poviedky pochádzajúce zo Srbska.

Príbehy z 19. storočia sa zaoberajú životom na srbskom vidieku, vyznačujú sa realistickými opismi, jednoduchosťou a príťažlivými postavami. Naopak, srbskí autori dvadsiateho storočia sú uznávaní pre svoju odvahu a smelosť v konfrontácii s totalitnými komunistickými normami a neskôr pre literárne inovácie ilustrujúce prostredie, ľudí a hodnoty demokratického Srbska. Títo srbskí spisovatelia patria medzi majstrov modernej literatúry.

Prvé literárne hodnotné poviedky sa v Srbsku objavili v polovici 19. storočia. V tomto období bolo srbské literárne prostredie výrazne ovplyvnené západoeurópskou a ruskou kultúrou, a to najmä v dôsledku dvoch udalostí: po prvé, viacerí srbskí študenti získali vyššie vzdelanie v západoeurópskych krajinách a po návrate ovplyvnili srbskú literárnu scénu, prinášajúc so sebou nové a progresívne myšlienky. Vďaka prílevu takýchto v zahraničí vzdelaných srbských intelektuálov sa Srbsku podarilo nadviazať aspoň okrajové literárne spojenie so západnou Európou. Po druhé, ruská literatúra 19. storočia s jej dvoma literárnymi velikánmi, Levom Tolstým a Fedorom Dostojevským, bola srbským intelektuálom prístupná vďaka podobnosti srbského a ruského jazyka a schopnosti Srbov čítať niektoré diela v origináli, ako aj v preklade.

B. M.

Autori zastúpení v tejto antológii:

Stjepan Mitrov Ljubiša (1824-1878)

Milovan Glišič (1847-1908)

Lazar (Laza) Lazarevič (1851-1890)

Simo Matavulj (1852-1908)

Janko Veselinovič (1862-1905)

Radoje Domanovič (1873-1908)

Svetozar Ćorovic (1875-1919)

Borisav Stankovič (1876-1927)

Petar Kočic (1877-1916)

Veljko Petrović (1884-1967)

Ivo Andrič (1892-1975)

Branko Ćopic (1915-1984)

Dobrica Ćosic (1921-2014)

Aleksandar Tisma (1924-2003)

Milorad Pavić (1929-2009)

Borislav Pekić (1930-1992)

Danilo Kis (1935-1989)

Momo Kapor (1937-2010)

Milovan Vitezovič (1944-)

Miroslav Josić-Visnjic (1946-2015)

Radoslav Bratić (1948-2016)

Vladislav Bajac (1954-)

Miomir Udovički (1954-)

Ivana Dimic (1957-)

Mihajlo Pantic (1957-)

Dejan Stojanovič (1959-)

Jelena Lengold (1959-)

Goran Petrović (1961-)

Aleksandar Gatalica (1964-)