Vek pušného prachu: Čína, vojenské inovácie a vzostup Západu vo svetových dejinách

Recenzie čitateľov

Tonio Andrade v knihe The Gunpowder Age (Vek strelného prachu) skúma porovnávacie vojenské dejiny Číny a Európy so zameraním na vývoj a používanie zbraní na strelný prach. Autor spochybňuje tradičné rozprávania a tvrdí, že vojenským inováciám v Číne bránil skôr nedostatok vojnových akcií v obdobiach mieru než konzervatívna ideológia. Andrade poskytuje podrobnú analýzu vojenských spôsobilostí a technologickej výmeny medzi Východom a Západom, pričom v konečnom dôsledku predstavuje diferencovaný pohľad na faktory, ktoré prispeli k veľkej divergencii.

Kniha je oceňovaná pre svoj dobre preskúmaný, vedecký prístup a jasný príbeh. Recenzenti konštatujú, že účinne vyvracia mýty o vojenskej stagnácii Číny, pričom vyzdvihuje jej inovácie v oblasti technológie strelného prachu a vojenskej taktiky. Oceňuje sa podrobná historická analýza a komparatívna perspektíva, vďaka čomu je kniha cenným zdrojom informácií pre záujemcov o svetové alebo vojenské dejiny.

Niektoré recenzentské pripomienky poukazujú na to, že kniha občas bagatelizuje kultúrne faktory a môže príliš zdôrazňovať vojenský potenciál Číny. Kritici tvrdia, že v Andradeho dôkazovom materiáli sa vyskytujú momenty „vyberania“ a niektorí vyjadrujú skepsu voči jeho tvrdeniam o rýchlom poklese čínskych vojenských kapacít. Obavy vyvoláva aj autorova obhajoba konfuciánskeho myslenia a jeho dôsledkov na chápanie technologickej nadradenosti.

(na základe 19 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

The Gunpowder Age: China, Military Innovation, and the Rise of the West in World History

Obsah knihy:

Prvý pohľad na revolučný vplyv pušného prachu na úlohu Číny v globálnych dejinách

Číňania vynašli strelný prach a začali skúmať jeho vojenské využitie už v roku 900, teda štyri storočia pred tým, ako sa táto technológia dostala na Západ. Začiatkom 19. storočia však Čína zaostala za Západom vo vojenstve so strelným prachom natoľko, že ju Veľká Británia ľahko porazila v ópiovej vojne v rokoch 1839 - 42. Čo sa stalo? Tonio Andrade v knihe Vek strelného prachu ponúka novú presvedčivú odpoveď a otvára nový pohľad na kľúčovú otázku svetových dejín: prečo krajiny západnej Európy od roku 1500 prudko vzrástli na svetový význam, zatiaľ čo Čína zaostávala?

Historici už dlho tvrdia, že zbrane na strelný prach pomohli Európanom získať globálnu hegemóniu. Obyvatelia dnešnej Číny však nielenže vynašli zbrane a bomby, ale, ako ukazuje Andrade, pokračovali v inovácii technológie strelného prachu až do začiatku 17. storočia - oveľa dlhšie, ako sa doteraz predpokladalo. Prečo sa teda Čína stala takou zraniteľnou? Andrade tvrdí, že jedným z významných dôvodov je to, že od roku 1760 už nemala prax viesť vojny, keďže si užívala takmer storočie relatívneho mieru. V skutočnosti dokazuje, že Čína -- podobne ako Európa -- bola silným vojenským inovátorom, najmä v časoch veľkých vojen, ako bolo násilné storočie začínajúce sa po ópiovej vojne, keď Číňania opäť rýchlo modernizovali svoje sily. Dnes sa Čína jednoducho vracia do svojej starej pozície jednej z najväčších svetových vojenských mocností.

Tým, že kniha The Gunpowder Age (Vek pušného prachu) ukazuje, že čínsky vojenský dynamizmus bol hlbší, trvalejší a rýchlejšie sa obnovil, než sa doteraz chápalo, spochybňuje dlhodobé vysvetlenia takzvanej veľkej divergencie medzi Západom a Áziou.

-- "Kirkus".