Vedecký vznešenosť: Populárna veda odhaľuje tajomstvá vesmíru

Recenzie čitateľov

Kniha poskytuje hlboký prehľad o desiatich pozoruhodných vedcoch a ich dielach a ponúka tak nováčikom, ako aj tým, ktorí poznajú ich diela, hlbšie pochopenie ich prínosu a širších dôsledkov ich myšlienok. Kombinuje analýzu s osobnými anekdotami, aby sprostredkovala pocit úcty spojený s vedeckými objavmi, hoci niektorí čitatelia považujú niektoré interpretácie za náročné alebo nepresvedčivé.

Kniha slúži ako spoľahlivý úvod do diel výnimočných vedcov, ponúka pútavé diskusie a fundované úsudky. Úspešne oživuje predmety tým, že poskytuje osobný pohľad na ich osobnosti a zasadzuje ich prácu do širšieho kontextu. Čitatelia ocenia zaujímavý pohľad na vzťah medzi vedou a spoločenským vplyvom.

Niektorí čitatelia považujú pojem „vznešené“ za sporný alebo nejasný. Z autorových interpretácií sú zmiešané pocity, niektoré časti sú označované za zvláštne alebo nepresvedčivé. Písanie, hoci je nadšené, nemusí osloviť každého, najmä tých, ktorí nie sú oboznámení s témami, o ktorých sa píše.

(na základe 6 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Scientific Sublime: Popular Science Unravels the Mysteries of the Universe

Obsah knihy:

Vznešené vyvoláva našu bázeň, hrôzu a úžas. Vznešené sa najprv v antickom Grécku uplatňovalo vo výšinách literárneho prejavu, v 18. storočí sa rozšírilo na prírodu a vedy, na podniky, ktoré vnímali prírodný svet ako prejav Božej dobroty, moci a múdrosti.

V knihe The Scientific Sublime Alan Gross odhaľuje novodobé vznešené v populárnej vede. Ukazuje, ako veľkí populárni vedci našej doby - Richard Feynman, Stephen Hawking, Steven Weinberg, Brian Greene, Lisa Randallová, Rachel Carsonová, Stephen Jay Gould, Steven Pinker, Richard Dawkins a E. O. Wilson - vyvolávajú vznešenosť ako odpoveď na základné otázky: Ako vznikol vesmír? Ako vznikol život? Ako vznikol jazyk? Títo autori pokračujú v tradícii, ktorú začali Joseph Addison, Edmund Burke, Immanuel Kant a Adam Smith, významné osobnosti 18. storočia, ktoré prispôsobili literárne vznešené najprv prírode a potom vede - hoci s jedným zásadným rozdielom: náboženstvo bolo úplne nahradené vedou.

V záverečnej kapitole Gross skúma útok vedy na náboženstvo, útok, ktorý sa pokúša natrvalo zamiesť pod koberec dve otázky, na ktoré veda nedokáže odpovedať: Aký je zmysel života? Aký je zmysel dobrého života?