Hodnotenie:
Kniha skúma filozofický problém vágnosti, najmä cez prizmu Soritovho paradoxu. Zatiaľ čo niektorí čitatelia oceňujú Williamsonove postrehy a jasnosť jeho argumentov, iní kritizujú jeho výklady a prístup a naznačujú, že prehliada kľúčové filozofické myšlienky, najmä tie Wittgensteinove. Kniha rozdelila názory na jej prístupnosť a platnosť jej záverov.
Výhody:⬤ Včasné prehodnotenie Soritovho paradoxu a vágnosti vo filozofii.
⬤ Jasný a pútavý štýl písania, ktorý sprístupňuje zložité myšlienky širokému publiku.
⬤ Ponúka cennú kritiku alternatívnych názorov na vágnosť.
⬤ Prehľadný a významný príspevok k prebiehajúcim filozofickým diskusiám.
⬤ Niektorí čitatelia považujú obsah za príliš technický a náročný aj pre skúsených filozofov.
⬤ Kritika, že Williamson ignoruje alebo nesprávne interpretuje Wittgensteinovo dielo o jazyku, čo vedie k vnímaniu elementárnych chýb.
⬤ Úvodná a záverečná časť sú v porovnaní s inými Williamsonovými dielami vnímané ako zastarané alebo málo hlboké.
⬤ Pochybnosti o platnosti Williamsonových záverov o vágnosti, keďže niektorí čitatelia ich považujú za nepresvedčivé.
(na základe 5 čitateľských recenzií)
Vagueness
Ak z hromady stále odstraňujete jednotlivé zrnká piesku, kedy to už nie je hromada? Timothy Williamson sleduje históriu problému vágnosti od diskusií o paradoxe hromady v klasickom Grécku až po moderné formálne prístupy, ako je fuzzy logika.
Tvrdí, že štandardná logika a formálna sémantika sa vzťahujú aj na vágne jazyky, a obhajuje kontroverzný realistický názor, že vágnosť je forma nevedomosti - skutočne existuje zrnko piesku, ktorého odstránenie zmení hromadu na ne-hromadu, ale nikdy nemôžeme presne vedieť, ktoré to je.
